ARTIST PROFILE

Mária Čorejová

  • Slovakia (b. 1975 in Bratislava)
  • Currently in Bratislava, Slovakia.
  • Mária Čorejová (1975) is a painter, graphic designer and cultural operator. She is a graduate of painting school of prof. Daniel Fischer at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava.

REPRESENTATION

Pamätajte na svojich predstavených I / Remember Your Supperiors I

Pamätajte na svojich predstavených I / Remember Your Supperiors I

  • 2014
  • Ink on Paper
  • 64 x 50 cm

  • Pamatajte  na  svojich predstavenych i tus na papieri 2014
  • Pamatajte  na  svojich predstavenych ii tus na papieri 2014
  • Zmysel, ktorý dávaš veciam / Meaning You Give To Things  - thumbnail Vaše pravdy sú ako moje nálady I / Your Truths Are Like My Moods I - thumbnail Pamätajte na svojich predstavených I / Remember Your Supperiors I - thumbnail Iné kontexty, iné postoje II / Different Contexts, Different Attitudes II - thumbnail Kde končia vaše argumenty, začína moja sloboda / Where Your Arguments End My Freedom Begins - thumbnail Milióny príbehov / Milions of Stories  - thumbnail Hraničná situácia navždy / The Ultimate Situation Forever - thumbnail Božská častica / The Divine Particle - thumbnail Archa I / Ark I, ink on paper, 2013  - thumbnail

    3 / 9

    Krízová cesta / The Stations of the Crisis, 2014 | 2013 - 2015

Motivačná literatúra hovorí, že ide o uhol pohľadu: Pamätaj, že v deň, keď si povieš „vzdávam sa“, iný si povie „Aha, aká šanca“ ...! Nie je málo času, ktorý máme, ale je veľa času, ktorý nevyužívame. Neexistuje kríza, iba príležitosť! Posun detailu niekedy posunie, ba až obráti celý význam pôvodného symbolu. Tieto princípy môžu fungovať v slovách, či obrazoch. Odobratie jedného mäkčeňa zo zaužívaného kresťanského slovného spojenia „krížová cesta“ vytvorí čosi menej jasné, súčasné, profánne, zneisťujúce. Výtvarníčka Mária Čorejová kreslí. Inšpiráciu zaužívanými dogmami priznáva, cesta však vedie ďalej. Na jej zastaveniach nachádzame čierno (biely) humor, iróniu, zatrasenie stereotypmi a neustále osobné či masové hľadanie pravdy a zmyslu. Hľadáme istotu, návod či univerzálne hodnoty, ktoré sa dajú uctievať a vzhliadať k nim. Aká je to kríza? Hodnôt, či kríza v peňaženkách? Hodnota nie to isté čo cena. V spoločnosti neustále panuje nostalgia za tým, čo bolo. Kedysi vraj ľudia boli k sebe milší, menej sa ponáhľali, vedeli si život viac vážiť, poznali pravé hodnoty. Smerujeme naozaj lineárne priamo do záhuby, alebo sa naopak točíme v kruhoch? Jednou z Čorejovej tém sú praskliny. Je to možné brať ako poctu kritickému mysleniu a neustálemu podrobovaniu javov otázkam. Tradičné náboženstvá a ich symboly sa niekde rozpadajú, existuje však tiež nespočetná nová (?) oblasť osobných náboženstiev a božstiev… Mladosť, sex, konzum ako taký, motivačná literatúra, ale aj naopak posadnutosť bio-štýlom, recykláciou, vegánstvom a kadečím ďalším, čo povýšime na univerzálny princíp nášho života a svedomie má pokoj. Pravoverní ekofašisti tiež netolerujú žiadnu odchýlku od ideálu a berú sa smrteľne vážne. Zaujímavejšou oblasťou je elitná veda a výskum, ktorý by mál stáť na pravidlách a ráciu. Najväčšie svetové laboratórium časticovej fyziky CERN tiež pátra po zmysle života a v popularizačných textoch sa nevyhneme náboženským termínom. Higgsov bozón býva nazývaný aj božská častica. „Názov božská častica vymysleli novinári. My ju tak nenazývame. Ona nie je zodpovedná za všetko. Higgsov bozón je prejavom skalárneho poľa, ktoré dáva všetkým základným časticiam ich primordiálnu hmotnosť“ odporuje Karel Šafařík, svetovo uznávaný fyzik so slovenskými koreňmi. Trhlina v systéme? Vizuálna trhlina je tiež ambivalentnou „vstupnou bránou“. Môže cez ňu unikať podstata, začínať deštrukcia a rozpad, ale môže aj príjemne rozbíjať šialenú homogenizáciu a glajchšajtovanie. Z trhliny vykúka balón, amorfný organický tvar, či tma? Tak toto rozhodne nie je nuda, jedna z estetických kategórií, ktorú môže nadobudnúť unylá dokonalosť, čo „nemá gule“. Tu už si radšej nebudem popúšťať uzdu fantazijnej interpretácii, niektoré absurdity ani život skrátka nevysvetľuje a pre niečo je to tak dobré. Skúste tým niekedy odbiť trojročné dieťa. Mária Čorejová vlastne praktizuje vizuálny hacking – a to v zmysle definície pojmu, využívanie známych vecí iným spôsobom. Keď napríklad v zobrazení istej kultúrne známej a čitateľnej udalosti zmeníme jednu jedinú farbu, a teda nič, čo by malo vplyv na funkciu, zmeníme tým celý význam výjavu. Čorejová kreslí čiernobiele výjavy krstu podľa zaužívaných kresťanských tradícií. Dieťa na rukách rodiča, nad ktoré sa nad krstiteľnicou plnou vody skláňa kňaz v slávnostnom rúchu. Dospelý muž naplno prežívajúc symboliku krstu ponorením. Nič nie je čiernobiele? Nahradenie jedného detailu bielej farby čiernou, urobí z aktu lásky a prijatia do spoločenstva veriacich horor. Čo keby sa krstilo vodou zafarbenou na čierno? Fungovalo by to úplne identicky. Čierna tekutina v prírode evokuje hrôzu, úzkosť, problém a des. Niektoré desivé predstavy sú univerzálne, niektoré dané kultúrou a dobou. Náboženstvá a ideológie môžu byť inšpiratívne. Nebezpečenstvo nastane vtedy, keď majú vo všetkom jasno, tlačia prvoplánovosť, zjednodušovanie a nútia vnímať iba jeden význam veci, čierno-bielosť. Kto sa nevyvíja, stagnuje. Krízová cesta je tá, ktorá nikam nevedie. Cesta je cieľ? Asi ako kedy. Kto má vo všetkom jasno je nutne podozrivý. Už Sokrates sa predsa dopracoval k poznaniu: Viem, že nič neviem. Ako vieme, že štvorhranný objekt s ozdobnými stĺpmi musí nutne slúžiť ako oltár? Čo vlastne o celom živote vieme? Motivational literature states that everything is about the viewing angle: “Remember that on the day when you say to yourself ’I give up!‘ somebody else would say to himself: ’Oh, what a chance!‘ … It is not true that we lack time, rather we have a lot of time we don‘t use. There is no crisis, there is only an opportunity! The shift of a detail sometimes shifts or in some cases turns over whole meaning of the original symbol. These principles can work in words or pictures. Small change in the phrasethe Stations of the Cross creates something not so clear, current, profane, something that makes us feel insecure. The artist Mária Čorejová draws. She confesses that she finds the inspiration in exerted dogmas, however, her route leads further. At her stations, we can find black (and-white) humour, irony, change of stereotypes, and constant personal or mass search for truth and sense. We are looking for certainty, for a recipe or for universal values which can be worshiped and adored. What kind of crisis is this? Is it the crisis of values or the crises in our wallets? Value is not the same thing as price. In our society, we can still feel the nostalgia for something from the past. It is said that in the past people were nicer to each other, there were not in such a hurry, they were appreciating life more, they knew the true values. Is it really our linear road to perdition or do we just spin in circles? One of Čorejová‘s themes is focused on cracks. It can be taken as homage to critical thinking and constant questioning. Traditional religions and their symbols are crumbling but there is also a new innumerable (?) sphere of personal religions and Gods… Youth, sex, consumerism as such, motivational literature but also obsession with bio-lifestyle, recycling, vegan food, or anything else that we can silence our conscience with. Orthodox eco-fascists do not tolerate any deviation from the ideal either – they take themselves very seriously. More interesting area is composed by elite science and research that should be based on rules and ratio. CERN – one of the world‘s largest and most respected centers for scientific research is also looking for the sense of life and in non-scientific text we often use religious terminology. The Higgs boson has often been called the God particle. ”This name was created by journalists. We do not call it that way. This particle is not responsible for everything. Higgs boson is a demonstration of a scalar field which gives all basic particles their primordial weight”, states Karel Šafařík, world renowned physicist with Slovak roots. Crack in the system? A visual crack is also an ambivalent entrance gateway. The essence can leak through it, it can mean the start of destruction and decay but it can also nicely break mad homogeneity and uniformity.Is it a balloon, an amorphous organic form or darkness that is peeping out of the crack? This is definitely not boring. Boredom is one of the aesthetic categories that can start from a dull perfection without the guts. I won´t continue in my fantastic interpretations; some absurd staff cannot be explained and there must be a reason why it is so. Try to use this argument while talking to a three-year old. Mária Čorejová is practicing visual hacking – in its literal definition – she is using known staff in a different way. If we – for example – in a depiction of a certain culturally known and renowned event change a single colour (we change something that has no impact on its function) we change the whole sense of the depiction. Čorejová draws black-and-white pictures of a christening according to Christian traditions. On her drawings you can see a child in the arms of its parent with a priest in a festive robe leaning over it and the baptistery full of water. You can also see an adult man fully perceiving the symbolism of the christening through the absorption in the water. Is there something black-and-white? Replacement of one detail in white colour by the black one changes an act of love and acceptance by the society of believers into a horror story. What if the baptism was done with the water coloured in black? Would it work the same way? A black liquid evokes terror, anxiety, problems, and horrification. Some of the frightening images are universal; some are based on culture and the time we live in. Religions and ideologies can be inspirational. However, if they know everything, if they push us to the simplification and reduction of sense and force us to perceive only one side of events or issues – black-and-whiteness – they become dangerous. A person without development stagnates. The stations of the crisis are those that lead nowhere. Is the road the goal? Sometime it is, sometime it is not. A person that knows everything is necessarily suspicious. Already Socrates has found out and stated: I know that I know nothing. How do we know that the square object with the decorative pillars must serve as an altar? What do we really know about life? Zuzana Duchová, The Stations of the Crisis exhibition curator, Salónik, Main train station, Bratislava, 2014 / kurátorka výstavy Krízová cesta, Salónik, Hlavná stanica Bratislava, 2014