ARTIST STATEMENT

Now, i am mostly interested in role of artist and his necessity/pointless for wide society. I attached closer view to some of my works by art theorists and my own statements.

----------

The Fog, 2015

Who needs a contemporary artist today?
How did your parents react, when you told them, that you want to be an artist?

Slovak artist, Thomas Makara, looking for answers to these and other questions, during a two-month residency in Wroclaw, was getting to know "backstage" life of local artists. During his stay Makara analyzed not only their work, but watched private life. “The Fog” project is the first chapter of a larger study, in which Slovak artist wants to spread the contemporary art into prime factors – to investigate both the personal choices of artists and the impact of their profession on daily life, social roles fulfilled by them, to the interrelationships of art with the world of business and economics.

(Exhibition promo text)

----------

Application II (1x block of flats with residents inside, 2x wooden house on the roof), 2015

Unsuccessful attempt to inscribe the work "Monument of Folk Architecture" by artist Tomas Džadoň, which was installed in Kosice, under the protection of the national cultural heritage. It was requested to inscribe a work (wooden cottage on the roof of a block of flats) as cultural monuments, including residents of a block of flats. The aim of this artistic gesture was examine the dis/ability to reflect original work and also the moment of inclusion of the population, by the bureaucratic apparatus of the Ministry.

(Author´s statement)

----------

The mouth of truth, 2015

Video was made on holiday in Croatia during walking back from city center to the hotel. I asked automat machine called „Mouth of truth“ what can i do? in meaning of my artistic existence. It is first work from my upcoming project „What can i Do?“, based on research of meaning, role and un-necessity of contemporary artist for society.

(Author´s statement)

----------

Application form, 2014

At the end of August 2014 this year a message with mysterious contents appeared in my email inbox. This message was encouraging me, to participate in the upcoming project of the new management of the Eastern Gallery in Kosice. Zero year exhibition project titled "Salon for all fine artists from east of Slovakia" spoke the words of a new director Martin Racko*, sculptor, and promised that "the exhibition will be a not select one, none of authors and their works will be singled out. Opportunity to present their work will be given to every artist who is a professional, a member of professional organizations like Slovak Union of Visual Arts, Slovak Art Association etc." Despite of the territorial definition “the artist should have a current residency in the eastern region" a minor segregation detail, exhibition project promises "to create decent and benevolent salon environment in the right form like Paris experienced before at the time of the Impressionists.”

Viewers will be able to "enjoy the excitement when meeting with the exhibited work as well as with trend in visual arts in Slovakia." To this invite, I decided to respond with a simple gesture, which is defined against to this curatorial experiment by its own means. After filling all formal requests that include the maximum extent of the work and payment of the participation fee, is the status of an artist limited to sort of thankful renter of public area institution. This melancholic folk-hold strategy returns art development two centuries back. This only convinces the viewer that the primary role of art is even in the 21st century wholeheartedly hang on the wall and blend in with the shades of interior.

note: Martin Racko is painter, son of official communist party sculptor Arpad Racko in Slovakia.

(Author´s statement)

---------

Blank, 2014

One eye-catching feature of the central part of city of Topoľčany is the absence of a number of historical architecture, which was recently removed. It was probably the most significantly reflected in the residential area (partly Jewish), which was built in the first half of the 20th century. Historical sources and contemporary photographs from this period are now almost inaccessible. The whole area was in the 80s of last century razed to the ground and replaced by cold and an oversized architecture of a bus platform.

Project Blank works with the identity of the place where hardly noticeable gesture interferes with the function of the bus station, an area designated to transport people. Installing exterior panels used mainly to refer to residential homes in the premises of platforms, blurs the boundary between private and public space. Subversion intervention occurs at the moment when the panel, the function of which is to identify the location of the building in an urban context, does not carry any number. Confused traveling viewer is at one point located in the area of public as well as in the private space. The presence of plaques also symbolically restores its original place identity, where paradoxically points out the presence of erased history of the town. It raises unwanted questions from Slovak history from the period of the first Slovak state, as well as megalomaniac raging of communist regime.

(Author´s statement)

-----------

Guests, 2013,2009

Series GUESTS is not attacking the spectator, but it has an ambition to be pleasing for a first sight. An appearance is using aesthetics of mural textile, well-known from our childhood, when it used to dulcify habitations of our grandmothers. Project is working with authentic trivial and banal reactions of Slovak contemporary art galleries guests written in a guest book: “Thank you very much, we’ll surely come again!” etc., giving them into context with classical Slovak mythology and fairy-tale book illustrations, which are closely connected with our cultural awareness or national history. It results a new simulated mythology of relation between ordinary spectator and contemporary art.

(Author´s statement)

Tomáš Makara in its individual creation reflects various aspects of the world of art, its social function and meaning, as well as the possibility of manipulating public with funds derived from it. He is also dealing with relationship between art and the general public in the project Guests started in 2009. The images were created by combining traditional illustrations of fairy tales and myths with Slovak texts selected from Guestbook Gallery of contemporary art that were presented in the form of murals and are now going to be presented in the Gallery ART in the form of embroidered canvases that evoke rural housing, folk customs and sayings, in short, the archetype of the simple life.

Klara Stolkova - art theorist (exhibition at ART gallery)

-----------

We enjoyed this exhibition very much!, 2009

Guestbook is a common folklore of our galleries, on one hand, guestbook is sort of "presence chart" for traffic and on the other hand it serves to the average viewer as a medium, where he has the opportunity to express views on the production of a particular gallery - exhibition (note by author) view on contemporary art – and this can be done “here and now”.

Direct quotes from Tomas Makara are instructions for reading the project, but at the same time it is the point he is trying to make, if we should identify with that statement, or we should thought it is ironic – at that time using a notional quotes.

This argument is in fact according author one of the most frequent references or can be viewed as current language of the younger generation - the "comments" to visited exhibitions that are located in the Guestbook in galleries. We can think about whether it is meant really sincere or vice versa, it is only a comment added as obligation and does not refer his true feelings about exhibition.

Apart from that, the typology of reference in guest books (chronicles) can be really different: positive, sometimes enriched with broader formulation, why show it viewed in positive way, through neutral, to explicitly negative, from which it is clear that artist has failed to reach the viewer, disappointed his expectations or he just did not understand exhibited art.

Tomáš Makara starts his new project from this point, which focuses on the relationship of viewer and contemporary art. He notes in particular how it is perceived, or whether we are able to read it and how. Project was preceded by "research" of Guestbooks in selected Slovak galleries, especially those including exhibitions of contemporary art in forms other than painting, sculpture, drawing, graphics - that is the position of installation, object of intermedia and media art .

At this point we can develop reasoning why a barrier between the audience (the laity), who came to the gallery for exhibition (doing so for different reasons) and contemporary art, the nature of which is generally foreign to him is created.

One reason may be the reluctance / inability to use the viewer's own mental input in reading contemporary works, subject to persistent, but already dated opinion, that the expectation from the viewer's side is that the work of art should have in the first place hardly specifiable aesthetic value and should influence the perceiver on its own. On the other hand, precisely galleries have the option, in addition to presentations of visual art, to find and offer more ways to perceive it, although this part of the of gallery (educational) activities is still in our country more marginal. In our opinion this is also connected to creating of mentioned barriers. This aspect is invisible but an important part of the project.

It may be called by the term "antiexhibition" as it defies the traditional form of the presentation - "something presented in something" that we see mainly by our sight. In this way the dominant component is sound, which is the only part that can be grasps by the viewer, as he finds himself in the dark without the possibility to see anything.

Viewer faces only voice of anonymous people who express negative attitudes and beliefs of contemporary art and its presentation, these were "borrowed" by the author from the aforementioned guestbook.

Although it cannot be denied, that speech is deliberately exaggerated and expressive, it has also its authenticity - some of them come from the guestbook from Považská Art Gallery in Žilina. (Not)viewer is in this way exposed only to author's gesture - reflection on the art coming from visitors directly.

Mira Putisova-Sikorova - art theorist

----------

Painter, 2007
project Painter (2007) continues in powerful themes as local history of Nazism, actual reflection of it, valence manipulation, which are moved to a few significant plains. Makara is targeting to problematic, charging and taboo theme, on which he has streamlined reactions. Project of videos and photos Painter is thinking about fascism, but also about common position of power governmental ideology, place of art in society and about value of art product in time. Tomas Makara is thinking about situation of art in society nowadays and he offer exploring element of their micro world by come into lives of few families from east of Slovakia. We can see intervention by simple motive of traveling exhibition of realistic landscape painting locating to families chosen accidentally. Families with few members hang up work of art on wall and „living” with it two weeks. They did not know name of author and they didn't recognize his identity, even that signature of him was readable. Consequently they talk stories about their coexistence with this work of art. They judge it as classic picture hanging on the wall, mapping largeness, but at same time silent landscape. They misjudge it in confusion and utility as positive landscape, which is fearfully because writer of initial original isn't anybody else as Hitler. They did not disclosure it at all unfortunately (author was tolerated by families). A. Hitler and his monumental and authoritative propaganda have cardinal importance as model and exemplary for current art and modern history. Illustrate and designate close history, which is connecting to avant-garde beginning of 20th. Century. Makara is formalize theme of liability and dependence of artificer and art on policy authoritarianism (in our place is dealing with this theme R. Sikora). At the same time he is discovering deadness utility society of early capitalism, which manifests apathy and total intellectual disorientation of part Slovakian society. Hitler's landscape painting personalizes not only the fake, but also bad reputation of author that is why he manifests himself as politician for power of evil. Complex of Hitler radiating till nowadays shows practices of art as propaganda, when for reign is nothing against the grain. German and Italian avant-garde in active service for fascism and Russian Socialism was used and misused, damn and liquidate. For Slovakia is socialist art and his artist not revaluating. Responsibility of art representatives of avant-garde is still theme of conceal partially and to tolerate his beginning cooperation with Nazism and socialism (E. Munch, E. Nolde, O. Schlemmer, W. Gropius, M. van der Rohe, K. Malevic and others). Frightening is especially Makara´s parable for actual perception of art by society. Allusion for Hitler´s “week” landscape, judge by families as pretty and anonymous country, discovers knowledge of art in society and her cultural analphabetism.

(Gabriela Garlatyova - art theorist)

----------

Heal the world, 2007

Video consists from three parallel fluent outlines. Like a primer element author applied re-format record song Heal the world from Michael Jackson. Frame element is produced by black and white photographs of children and youth from 30. year 20th. century acquired from Internet. Video is filled up with rendering lyric in captions. During attentive observation of the record you can feel suspense - doubt as a spotlight, what is contradictory to suggestive peace from caption of song. Step by step the video discovers the genesis of the children - they grow up in Hitler´s third reich and they belong to the preferred Aryan race.

Composing videos - cutting composition, reconsider deposition individual shot, which author evenly according to nature insert toward resident finisher from caption, is manifest, that he has tendency to create gradation, leading to the feeling of manipulation without masks as strong weapon of propaganda. This attitude of author you can recognize from hyperbolic of monstrous practice of fascist regime (expressed also in attitude towards to children, he achieve it by linked between pictures, music and capture extract from aboriginal context, through this he metaphoric revert the hit to detection of propaganda.

Interesting is subversive stroke towards musical source. Mention about manipulation practices of singer, which are also kind of propaganda, but they are hidden by stylize of M. Jackson to position of Messiah. Near interpretation of this video is still appropriate remember initial version too, which is basically very like this, slick that author shift, or turn some its building up elements. Main element - Children - stay in both versions, but in original version they are present as like victim warlike misunderstanding, here adapting video they are present as a component of militarist regime.

(Mira Putisova-Sikorova -  art theorist)

Momentálne sa najviac zaujímam o úlohu umelca a jeho ne/potrebnosť pre širokú spoločnosť. Prikladám bližší pohľad výtvarných teoretikov na niektoré z mojich diel a taktiež moje vlastné statement-y.

Kto dnes potrebuje súčasného umelca?

Ako tvoji rodičia reagovali, keď si im povedal, že chceš byť umelec?

Slovenský umelec, Tomáš Makara hľadál odpovede na tieto a ďalšie otázky. Počas dvojmesačnej rezidencie vo Wroclawy sa snažil spoznať „zákulisie“ života miestnych umelcov. Počas svojho pobytu Makara analyzoval nielen ich práce, ale sledoval osobné životy. „The Fog“ projekt je prvou kapitolou väčšej štúdie, v ktorej chce slovenský umelec rozdeliť súčasné umenie na prvočinitele - preskúmať osobné voľby umelcov a dopad ich povolania na každodenný život, sociálne role spĺňané nimi, či už vzájomné vzťahy umenia so svetom obchodu a ekonomiky.

Application II (1x block of flats with residents inside, 2x wooden house on the roof), 2015

Neúspešný pokus o zápis diela "Pamätník ľudovej architektúry" výtvarníka Tomáša Džadoňa, ktoré bolo inštalované v Košiciach, pod ochranu národného kultúrneho dedičstva.  Žiadané bolo zapísať dielo (drevenice na streche paneláku) ako kultúrnu pamiatku, vrátane obyvateľov panelového domu. Cieľom tohto umeleckého gesta bolo skúmať ne/schopnosť reflexie jednak pôvodného diela a tiež momentu zahrnutia obyvateľov, byrokratickým aparátom ministerstva.

(autorský statement)

----------

The mouth of truth, 2015

Video bolo vytvorené počas dovolenky v Chorvátsku pri nočnej prechádzke z centra mesta do hotela. Spýtal som sa automatu „Mouth of truth“ („Ústa pravdy“), čo mám robiť (vo význame mojej umeleckej existencie). Je to prvé dielo z môjho plánovaného projektu „What can I do?“ („Čo mám robiť?), založeného na hľadaní významov, rolí a ne/potrebnosti súčasného umelca pre spoločnosť.

(Autorský statement)

----------

Application form, 2014

oncom augusta tohto roku sa v mojej e-mailovej schránke objavila správa (bez predmetu) s tajuplným obsahom. Obsah správy ma vyzýval k účasti na najbližšom projekte nového vedenia Východoslovenskej galérie v Košiciach. Nultý ročník výstavného projektu s názvom „Salón východoslovenských výtvarných umelcov“ prehovoril slovami nového riaditeľa Martina Račka*, akademického sochára, a sľubuje, že: „táto výstava nebude výberová a autori a ich diela nebudú selektované. Príležitosť predstaviť svoju tvorbu bude mať každý umelec, ktorý je členom stavovských, profesijných organizácií typu Slovenská výtvarná únia, Umelecká beseda slovenská atď.“ Napriek teritoriálnemu vymedzeniu „prihlásený umelec by mal mať aktuálny trvalý pobyt vo východoslovenskom regióne“ a drobným segregačným detailom, výstavný projekt sľubuje „vytvoriť dôstojné a žičlivé prostredie salónu v tej pravej podobe, v akej ho zažíval niekdajší Paríž v čase impresionistov. “

Diváci si budú môcť „vychutnať nadšenie pri stretnutí s vystavenými dielami ako i súčasným smerovaním výtvarnej tvorby na Slovensku. “Na túto výzvu som sa rozhodol reagovať jednoduchým gestom, ktoré sa vymedzuje voči tomuto kurátorskému experimentu jeho vlastnými prostriedkami. Po naplnení formálnych kritérií výzvy ako maximálny rozmer diela a úhrada účastníckeho poplatku sa štatút umelca zužuje na akéhosi vďačného predplatiteľa priestoru vo verejnej inštitúcii. Toto melancholicko-ľudové uchopenie kurátorskej stratégie vracia vývoj umenia o dve storočia naspäť. V divákovi tak utvrdzuje pocit, že primárna úloha umenia je ešte aj v 21.storočí bezvýhradne visieť na stene a ladiť s odtieňom domáceho interiéru.

poznámka: Martin Račko je maliar, syn bývalého oficiálneho komunistického sochára Arpáda Račka na Slovensku.

(autorský statement)

-----------

Blank, 2014

Jednou z neprehliadnuteľných čŕt centrálnej časti mesta Topoľčany je absencia množstva historickej architektúry, ktorá bola v nedávnej minulosti odstránená. Asi najvýraznejšie sa to odzrkadlilo na obytnej štvrti (z časti židovskej), ktorá bola postavená v prvej polovici 20.storočia. Historické pramene a dobové fotografie z tohto obdobia sú v súčasnosti takmer nedostupné. Celá štvrť bola v 80-tych rokoch minulého storočia zrovnaná so zemou a nahradená chladnou a predimenzovanou architektúrou autobusového nástupišťa.
Projekt Blank pracuje s identitou tohto miesta, kde nenápadným gestom narúša funkciu autobusovej stanice, priestoru určenému k transportu obyvateľstva. Nainštalovaním exteriérových tabúľ používaných najmä na označenie obytných domov v objektoch nástupíšť, rozostruje hranicu medzi privátnym a verejným priestorom. Podvratnosť intervencie nastáva v momente, keď sa na tabuli, ktorej funkciou je označiť polohu budovy v urbánnom kontexte, neobjavuje žiadne číslo. Zneistený cestujúci divák sa v jednom momente nachádza v priestore verejnom a zároveň v priestore privátnom. Prítomnosť tabúľ zároveň symbolicky prinavracia miestu jej pôvodnú identitu, kde paradoxne identifikuje prítomnosť vymazanej histórie miesta. Vynárajú sa tak neželané otázky slovenskej histórie z obdobia prvého Slovenského štátu a taktiež megalomanského besnenia komunistického režimu.

(autorský statement)

-----------

Guests, 2013,2009

Tomáš Makara ve své individuální tvorbě reflektuje nejrůznější aspekty světa výtvarného umění, jeho společenskou funkci a význam, stejně jako možnosti manipulace veřejnosti prostředky z něj odvozenými. Vztahem umění a široké veřejnosti se zabýval i v rámci projektu Guests započatém v roce 2009. Obrazy vzniklé kombinací tradičních ilustrací slovenských pohádek a mýtů s texty vybranými z návštěvních knih galerií současénho umění, které dosud prezentoval ve formě nástěnných maleb, představí v Galerii ART v podobě výšívaných pláten evokujících venkovskou světnici, lidové zvyky a rčení, zkrátka archetyp prostého života.

(Klára Stolková - teoretička umenia)

----------

We enjoyed this exhibition very much!, 2009

Kniha návštev je bežným folklórom našich galérií, jednak je kniha návštev akousi „prezenčkou“ návštevnosti, a na druhej strane slúži bežnému divákovi ako médium, kde má možnosť vyjadriť svoj názor na produkciu tej-ktorej galérie – výstav (pozn. autorky textu), názor na súčasné umenie ako také - priamo „za horúca.“

Citované slová Tomáša Makaru sú návodom na čítanie jeho projektu, no zároveň i jeho pointou či už by sme sa s daným tvrdením stotožnili, alebo by sme ho mysleli ironicky – vtedy s použitím pomyselných úvodzoviek.
Toto tvrdenie je totiž podľa autora jedným z najfrekventovanejších odkazov alebo, aktuálnym jazykom mladšej generácie – „komentov“ ku zhliadnutým výstavám, ktoré sa nachádzajú v návštevných knihách v galériách. Dá sa zamyslieť nad tým, či je zo strany návštevníka myslený naozaj úprimne, alebo naopak ide len o odkaz pridaný zo slušnosti či povinnosti a nereferuje tým o jeho skutočnom pocite z výstavy.
Odhliadnuc od tohto faktu je typológia odkazov v knihách (kronikách) naozaj rôzna: od pozitívnych, niekedy obohatených i širšou formuláciou, prečo výstavu hodnotí kladne, cez neutrálne, až po vyslovene negatívne, z ktorých je zrejmé, že diváka neoslovila, sklamala jeho očakávania alebo vystaveným dielam jednoducho nerozumel.

Z tohto bodu vychádza projekt Tomáša Makaru, ktorý sa zameriava na vzťah diváka a súčasného výtvarného umenia. Všíma si najmä, akým spôsobom ho vníma, prípadne či je ho schopný čítať a ako. Projektu predchádzal „výskum“ návštevných kníh vo vybraných slovenských galériách, predovšetkým v tých, ktoré vo svojich dramaturgiách majú aj výstavy z oblasti súčasného umenia vo formách iných ako maľba, socha, kresba, grafika – čiže v polohe inštalácie, objektu, intermediálneho a mediálneho umenia. Na tomto mieste sa dá rozvinúť úvaha, prečo vznikajú bariéry medzi divákom (laikom), ktorý do galérie na výstavu (i keď z rozličných dôvodov) prišiel a súčasným výtvarným umením, ktorého povaha je mu spravidla cudzia.

Jednou z príčin môže byť neochota/neschopnosť diváka použiť vlastný mentálny vklad pri čítaní súčasných diel, podmienená pretrvávajúcim, ale už prekonaným, očakávaním z jeho strany, že výtvarné dielo má mať v prvom rade ťažko špecifikovateľnú estetickú hodnotu a má samé oslovovať vnímateľa. Na druhej strane práve galérie majú možnosť poskytovať okrem prezentácií výtvarného umenia i spôsoby ako ho vnímať, hoci táto časť spektra galerijných (edukačných) aktivít je ešte stále v našich podmienkach viac marginálnou, čo sa tiež podpisuje pod vznik spomínaných bariér a tento aspekt je neviditeľnou, ale dôležitou súčasťou koncepcie projektu.

Možno ho označiť termínom „antivýstava“, keďže sa formou vymyká tradičnému rámcu prezentácie – teda „niečoho vystaveného v niečom“, ktoré vnímame predovšetkým zrakom. Dominantnou sa tak stala zvuková zložka, ktorá je pre diváka jedinou uchopiteľnou, keďže sa ocitne v tme bez možnosti čokoľvek vidieť. Čelí iba hlasom anonymných osôb, ktoré vyjadrujú negatívne postoje a názory ku súčasnému umeniu i jeho prezentáciám, a tieto si autor „vypožičal“ zo spomínaných návštevných kníh. Aj keď sa im nedá uprieť zámerne prehnaný expresívny prejav, majú svoju autenticitu - niektoré z nich pochádzajú i z kroník Považskej galérie umenia v Žiline. (Ne)divák je tak vystavený iba gestu autora - reflexiám na umenie pochádzajúcim z radov návštevníkov.

(Mira Putišová-Sikorová - teoretička umenia)

----------

Painter, 2007

Painter. Jedná sa o uvážený koncept konfrontácie anonymnej rodiny ako náhodne vytipovanej sociálnej jednotky s výtvarným umením v mikro svete vlastnej obývačky. Už koncept samotný v sebe nesie sľubné vyhliadky. Avšak autor tu ide ďalej - ponúkne rodine obraz, ktorého autorom je človek, ktorý mal na svedomí rozpútanie zatiaľ najväčšej generálky na koniec sveta. Pravda, rodina meno autora nepozná; a po troch týždňoch súžitia s obrazom v ich domovoch, na Makarov popud rozpráva svoje dojmy z tohto diela. Tento dokument je prezentovaný formou videa, spolu s kópiou samotného obrazu a digitálnou tlačou portrétov rodín. Makarov koncept svojim mimoriadne nenúteným výsledkom ponúka hneď niekoľko interpretačných rovín. Jednak je sociálnou sondou do bezprostredného vnímania výtvarného diela bežnými spoluobčanmi; nastoľuje aj otázku : je poznanie osobnosti umelca dôležité pre náš umelecký zážitok ? V konečnom dôsledku tiež konfrontuje fenomén umenia, spravidla vnímaného ako čosi nanajvýš pozitívneho, s absolútnym zlom reprezentovaným politikom, v ktorého rukách sa neskôr stalo len jedným z ďalších nástrojov propagandy.

(Peter Tajkov - teoretik umenia)

------------

Heal the world, 2007

Video pozostáva z troch paralelne plynúcich línií. Ako základnú časť autor použil upravenú nahrávku piesne Heal the world/Uzdrav svet od Michaela Jacksona. Obrazovú časť tvoria zaradom sa zobrazujúce čiernobiele fotografie detí a mládeže z 30. rokov 20. storočia získané z internetu. Video dopĺňa preklad textu piesne v titulkoch. Pri pozornom sledovaní záznamu vstupuje do popredia narastajúci pocit zneistenia, rázne odporujúci sugestívnemu - k mieru nabádajúcemu textu, skladby. Postupne sa totiž odhaľuje pôvod detí - vyrastali totiž v hitlerovskej tretej ríši a patrili ku protežovanej árijskej rase.
     
Komponovaním videa – strihom skladby, premysleným ukladaním jednotlivých záberov, ktoré autor dokonca podľa charakteru umiestňuje ku príslušným pasážam z textu, je evidentné, že sa snažil vytvoriť určitú gradáciu, vedúcu až ku vyvolaniu nepríjemného pocitu demaskujúceho manipuláciu - silnú zbraň propagandy. Takýto prístup autora možno čítať ako zámerné hyperbolizovanie obludných praktík fašistického režimu (prejavujúceho sa i v prístupe ku mládeži), ktoré dosiahol spojením obrázkov s hudbou a textom vytrhnutými z pôvodného kontextu, čím v podstate odhalenej propagande obrazne vrátil úder.  
       
Zaujímavou je črta podvratnosti voči hudobnému zdroju. Poukazuje aj na (v tomto prípade výlučne podprahové) manipulatívne praktiky speváka, ktoré sú svojim spôsobom formou propagandy, avšak ukrytej v polohe mesiáša, do ktorého sa M. Jackson rád štylizoval. Pri interpretácii toho videa je ešte vhodné spomenúť aj jeho pôvodnú verziu, ktorá je v zásade veľmi podobná tejto, akurát že autor zmenil, či naruby prevrátil niektoré jej výstavbové prvky. Hlavní aktéri – deti – v oboch prípadoch zostali, avšak na rozdiel od pôvodného, v ktorom boli prezentované ako obete vojnových konfliktov, v tomto sú v pozitívnom duchu prezentovanou súčasťou militaristického režimu.

Mira Putišová-Sikorová - teoretička umenia

VIDEO LINK
https://www.youtube.com/watch?v=unZtijHA1wE

BIOGRAPHY