ARTIST PROFILE

Svetlana Fialova

  • Slovakia (b. 1985 in Kosice)
  • Currently in Kosice, Slovakia.
Tapestries

Tapestries

  • 2015

  • Series of 10 hand-made tapestries created in collaboration with Věra Mičková; Untitled, 79x142 cm; Untitled, from the XOXO series, 78x104 cm; Seapunk Cabbage, 80x116 cm

  • 15922608016 3730957004 o
  • 15326128174 f1322bb5fa o
  • 15328772383 af3022ab5c o
  • Tapestries - thumbnail Tapestries - thumbnail Exhibition view - thumbnail

    1 / 3

    Je to jedno / It Is One (solo show at Plusminusnula gallery, Žilina) | 2014 - 2015

"Kto sú títo ľudia v popredí na tom farebnom gobelíne?" "Neviem, ktorý myslíš." "Ten, čo si poslala ako prvý, použili sme ho ako obrazovú upútavku na tvoju výstavu. Sú tam dve stojace postavy, mladí ľudia, muž a žena." "Aha ten! To je ten český blogger, volá sa tuším Czech Fashionisto? Určite to poznáš. Zaujímala ma vyprázdnenosť hipsterských fashion blogov. Všetky pózy, v ktorých sa fotia. Strávila som nad tým veľa času, keď som mala robiť na niečom úplne inom. Sama pred sebou som sa vyhovárala na to, že hľadám inšpiráciu. Ale už som tam nebola dávno, to bolo tak rok dozadu." "Vôbec to nepoznám. Nájdem si to." "Ale pozor na to, stráviš nad tým hodiny, ani nevieš ako." * Varovanie Sveti Fialovej neberiem vážne. Obyčajne prokrastinujem nad celkom inými vecami, akýsi módny blog ma nemôže dostať. Hneď po skončení skype hovoru so Sveťou ho hľadám na internete. Po štyroch hodinách viem, akú si ulízaný mladík z Prahy nakupuje kozmetiku, aby sa mu hodila do jeho kúpeľne. Viem, kedy si kúpil žltú pletenú kravatu a kedy si dal v reštaurácii, ktorej meno nedokážem vysloviť jedlo, o ktorom ani netuším, že existuje. Neprestávam skrolovať. Cítim sa vyprázdnene a trochu aj menejcenne. A začínam lepšie chápať svet, ktorý vo svojich dielach zobrazuje Svetlana Fialová. Spontánne inšpirácie z médií a každodenné banality sa mixujú s hlbokým prežívaním vlastného ja a ostrou sebakritikou, hranica medzi nimi sa zmýva a sú len dvomi pohľadmi na tú istú vec. Motívy sa kopia v barokových kompozíciách, výsledok je preplnený a pôsobí radostne. Scény sú kritické, no nemoralizujú. Romantické jazdkyne na koňoch, deti objímajúce psíky, ženy objímajúce stromy, módne pózy a ľudská lebka hľadiaca z oblakov. Dievča znudene zíva. Aj tak je to všetko jedno./// Who are these people in the foreground of the colourful tapestry? – I’m not sure which one. – The one you sent me first, we used it in a teaser for your show. There are two figures, young people, a woman and a man. – That’s the Czech blogger – Czech Fashionisto I think. You must know him. I was interested in the emptiness of hipster fashion blogs. All those poses they do when they take pictures. I spent a lot of time looking at those when I was supposed to be working on something completely else. I had an excuse for myself. I was looking for inspiration. But I haven’t visited those in maybe a year. – I don’t know that at all. I’ll look it up. – But watch it, you’ll spend hours there, you won’t even know how. I wouldn’t take Svetlana’s warning seriously. I usually procrastinate doing other things, a random fashion blog couldn’t really get me. I google the blog right after the Skype call. After four hours of browsing I know what sort of cosmetics this trendy young guy buys, so that it would match the tile of his bathroom. I know he bought a yellow knit tie and when he had a meal I never knew existed at a restaurant with a name that’s extremely hard to pronounce. I can’t stop scrolling. I feel empty and worthless. And I’m beginning to understand the kind of world Svetlana Fialová deals with in her artworks. Spontaneous inspiration by media and everyday banality mix with a deep, harsh self-criticism, the boundary between which blurs and they subsequently turn into two points of view of the same thing. The motives add up in baroque compositions and their result feels crowded and cheerful. The scenes are critical but not moralist. Romantic horse riders, kids hugging dogs, women hugging trees, fashion poses and a skull looking down from the sky. The girl on the painting yawns. Nothing matters at all. text by Katarína Gatialová