Oheň na streche.
Odporúčaný mod čítania: esej o nedokončenosti, striedavo zúčastnené pozorovanie.
„Upozorňujeme rodičov mládeže, ktorá trávi čas vysedávaním na obecných zastávkach, že môže byť od nich vymáhaná uhrada nákladov na opravu škôd a vyčistenie priestoru.“
Ústredné miesto stretávania na najväčšom sídlisku Rozkvet v Považskej Bystrici bola nefunčná autobusová zastávka. Pred niekoľkými rokmi ju mesto zrekonštruovalo a sfunkčnilo, tým pádom sa ale miesto na rozhovor, rande a deal presunulo na trčiace torzo nedostavaného betónového nadchodu z 80. rokov.
O transformácii sa toho v kontexte post-socialistických krajín popísalo pomerne veľa, menej už o nedokončenosti. Kým transformácia je odkazom na budúcnosť a tento svietivý vektor v nej skoro úplne prekrýva súčasný stav liminality v úspornom režime, nedokončenosť je plným priznaním stavu medzi, ale bez prísľubu, že by to niekedy malo byť inak. Len máločo pri tom tak dokonale prilieha na súčasnosť ako nedokončenosť a nestíhanie, nesplniteľné deadliny a permanentné priority switches. Tým pádom nedokončenosť nevzbudzuje prílišné sympatie, ani len empatiu nie a z verejného priestoru je väčšinou buď vytesnená (demoláciou alebo zákazom vstupu verejnosti), narýchlo prekrytá novými vrstvami (rekonštrukcia, zateplenie, zaoblenie), prípadne kamuflovaná (odovzdanie v termíne, ale na úkor kvality). Pri uvažovaní o práci Tomáša Džadoňa by ma ale bavilo nazrieť nedokončenosť ako konštruktívny prvok, vytvárajúci priestor pre spontánne zaoberanie sa vecami, ak nie priamo pre vstup do nich, ako v prípade nefunkčnej alebo nedokončenej autobusovej zastávky. Perspektíva neukončenosti tiež vytvára priestor pre odôvodnenie môjho vstupu do kunsthistorického projektu z cudzorodej antropologickej pozície. Projektami Tomáša Džadoňa sa preto preto chcem zaoberať ako určitým typom kultúrnej produkcie, umožňujúcej uvažovať o usporiadaní súčasnej spoločnosti. Dohodli sme sa, že pri tom ani raz nespomeniem Rancièra.
Nedokončenosť na dobu neurčitú možno u Tomáša Džadoňa nájsť v spôsobe, akým na seba vrství nesúrodé a pomerne ucelené systémy, aké konštelácie a priestory medzi nimi vytvára: romantizovaný folklorizmus a modernistickú utópiu (Pamätník ľudovej architektúry, Košice, 2013), urbánne plánovanie a tradičné bábkoherectvo (Tomáš Džadoň & Michal Moravčík. Prestupovanie/čakanie strednej nižšej triedy. Patrónka, alkoholosubsonické signály miesta. Tranzit.sk, 2015), hmatateľnú geológiu plátku slaniny a plátky slaniny zostavené na okne do horizontu, teda absolútnej nedosiahnuteľnej línie (*scape. Galerie AVU, Praha, 2005). Pri takomto vrstvení , juxtapozícii, alebo len manipulovaní celistvých systémov sa ukazuje ich neukončenosť v zmysle vždyprítomnej možnosti preskladať význam vzhľadom na nové spôsoby usporiadania a nazerania vecí (nie, nespomeniem Rancièrovu redistribúciu vnímateľného). Horizont vyskladaný z tradičného jedla je tu určujúcim obrazom. Budúce generácie dosť pravdepodobne uvidia tradičnú kultúru, modernistické plánovanie aj postmoderné zneistenie z celkom inej preskladanej perspektívy.
Vyššie spomínané Tomášove diela sa pohrávajú s geometriou súčasného nazerania: Funkčný a obývaný panelový dom ako podstavec pre tradičné drevenice. Tie sú vyzdvihnuté do závratnej výšky na piedestál modernistickej architektúry, ale ako také sú neprístupné. Pre samotných obyvateľov domu sú z jeho interiéru neviditeľné, hoci vedia o ich určujúcej prítomnosti. Drevenice sa dajú vnímať len zdola a z odstupu, ako obraz. Zrakom, nie telom. Obyvatelia domu vedia o ich prítomnosti a ťarche nad sebou, ale nemôžu do nich vstúpiť. Tento aspekt Pamätníka ľudovej architektúry sa mi zdá kruto výstižný – Ľudová kultúra je na Slovensku na jednej strane glorifikovaná ako určujúca zložka národnej identity, je však pri tom recyklovaná ako obraz, do ktorého sa nedá vstúpiť. Tým pádom nám ťažkne nad hlavami a očarúva nás zároveň.
Oproti tejto vízii ľudovej autenticity je panelový dom zredukovaný na podstavec, na číru funckiu, čo pomerne presne zodpovedá pohľadu na modernistickú architektúru na Slovensku. Tomáš Džadoň vo viacerých projektoch tematizuje panelovú výstavbu a snaží sa sprostredkovať pohľad na ňu ako na estetický objekt: Vytrháva ju pri tom z kontextu modernistického urbánneho plánovania a z radovej zástavby izoluje panelové domy ako jednotlivé objekty. Navyše ich namiesto sídliskovej pravouhlosti „historizuje“, teda zanáša do nich nedokonalosti podľa stereotypu turistických spotov: Vychyľuje ich zo svojej osi (Je to atrakcia, alebo to padá? City Gallery Prague, 2009 a Banská Stanica, 2011), alebo ich zaplavuje (Can´t undo / ctrl + Z. Kutná Hora, 2008). Dochádza pri tom k zaujímavému posunu: Namiesto makiet zámočkov v záhradách a parčíkoch pred železničnými stanicami Tomáš Džadoň inštaluje makety panelákov. Na železničnej stanici a pred renesančným zámkom. Je toto zvrtnutie rolí náznakom, že ani modernistická architektúra, napriek povestnej kriminalizácii ornamentu, nie je odolná voči marketingu a vstupuje do fázy atrakcií a atráp? Zlato prerastajúce domácou slaninou namiesto vlákien mäsa (Zlatom prerastená slanina, 2001), tak možno v skutočnosti podporuje chúťky po vegetariánskej ostalgií.
Kým na to prídeme, môžeme sa postaviť do rady s nižšou strednou triedou na nedostavanej Patrónke a pri čakaní rozjímať o nedokončenosti ako dôležitom, ale opomínanom faktore sociálnej mixity, participácie zdola, nenútenej apropriácie verejného priestoru a ďalších zaručených pojmoch grantových žiadostí. Bez nutnosti veľkej predstavivosti by nedotiahnutý modernistický projekt mohol byť opísaný ako príklad samoorganizovaného nízkoprahového centra generujúceho stretnutia ľudí rôzneho veku, národností, sociálneho zázemia vo verejnom priestore. Čoskorí alkoholici, veksláci, čo sa prispôsobili dobe, slušne pracujúci, alebo len pracujúci, študenti, bufetári, všetci pod jednou betónovou strechou, zdieľajúc moment.
Čo nám tu nesedí a škrípe z hľadiska kultúrnej politiky a grantov podporujúcich participáciu obyvateľov? Granty prideľované v kontexte rozvoja verejného priestoru budú ťažko určené na podporu obšemetných dealov a bufetov neurčitej cenovej. Ale o to ani nejde. Argument mieri niekde k pochybnosti, či konvivialita, etnizovaná festivita a radostné zdieľanie, ktoré sú častými atribútmi umenia vo verejnom priestore, nie sú nástrojmi akejsi neutralizácie či pacifikácie verejného priestoru v politickom zmysle. Takéto umenie môže mať v lepšom prípade terapeutické alebo pedagogické účinky, zároveň ale zaplátava nedokončenosť a vypĺňa medzery, v ktorých by potenciálne mohli vzniknúť prejavy kritiky či nesúhlasu. Jeho neproblematickosť na štruktúrnej úrovni ešte znásobuje to, čo Markus Miessen nazýva násilím participácie.
Tomáš Džadoň a Michal Moravčík spracovali urbanizmus Patrónky nielen fromou výstavy (Corridor. Transit.sk, 2015), ale tiež formou bábkovej divadelnej hry. Jej spoluautorom a výrobcom bábok je projektant Patrónky Igor Rymarenko so svojím synom. Namiesto blahosklonného zrieknutia sa autorstva v prospech participácie tak naopak dochádza k zdvojeniu autorstva a moc projektanta nad fyzickým priestorom je znásobená režisérskou mocou nad reprezentáciami.
Na projektoch Tomáša Džadoňa je v politickom zmysle pozoruhodné aj to, že namiesto proklamácie otvorenosti priestoru pre všetkých pracuje s prekážkami a neprístupnosťou. Či už je to vytvorenie steny v galérii ("Máš na míň!" (s Monogramistom T.D), Krokus Galeria Bratislava, 2010), umiestnenie dreveníc do neprístupnej výšky na „podstavec“ obývaného paneláku (Pamätník ľudovej architektúry, Košice, 2013-2016) grantový formulár ako mreža zabraňujúca divákom prístup do výstavného priestoru (Deadline. Galeria Sztuki Wozownia, Torun, 2012) či otáčajúce sa baumaxové napodobeniny drevených trámov znemožňujúce divákom uvidieť druhú stranu a vstúpiť do objektu (Super flat, 2007). Tým sa dostáva do hry dôležitý aspekt priestoru, a síce jeho nerovnomerné zakrivenie v prístupnosti pre rôznych ľudí, jeho meniaca sa miera zaheslovanosti vzhľadom na rôznych používateľov.
V čase písania textu ešte nebolo jasné, ako dopadne druhé stretnutie obyvateľov panelového domu na košickom sídlisku Furča, ktorí na prvom stretnutí neschválili predĺženie inštalácie dreveníc na ich streche. Ale priestor pre diskusiu, konfrontácu, intrigy, pochybnosti atď., ktoré pri procese vznikajú medzi obyvateľmi, umelcom, politickými predstaviteľmi mesta a médiami, je rovnako pozoruhodný, ako samotná inštalácia. Nie sú vytesnené z hry, ale sú jej určujúcim štruktúrnym prvkom. A to i za cenu rizika, že projekt skončí. Priznanie antagonizmu namiesto vytvárania obrazu mikroutópií, v ktorých všetko funguje a všetci participujú, je kľúčové. Súčasné Potemkinove dediny majú na fasáde neónový nápis „konsenzus“. Priestor pre rozporuplnosť a komplexnosť, odstup a ambivalentnosť, ktoré Tomáš svojimi projektami vytvára, sú pre uvažovanie o novom poňatí identity možno ešte výpovednejšie, než toľko diskutovaný vzťah medzi tradíciou a (post)modernou.
Ivana Rumanová 2016
born 1981 in Poprad, Czechoslovakia
lives and works in Prague (CZ) and Bratislava (SK)
EDUCATION
2008-2013, doctorate studies, AFAD Bratislava (studio prof. Dezider Tóth), SK
2006, Art Institute in Kankaanpää, FIN
2002-2007, Academy of Fine Arts, Prague, CZ
2001-2002, Academy of Fine Arts and Design, Bratislava, SK
1999-2001, Technical university Koszalin, PL
RESIDENCIES:
2012, Centre for Contemporary Art, Ujazdowski Castle, Warsaw, PL
2009, Visegrad artist in residency at CCEA , Prague, CZ
2009, Neue Galerie, Graz, AT
2008, Otto residency, La Friche Belle-de-Mai, Marseille, FR
2008, Futura residency at Trebešice castle, Kutná hora, CZ
SOLO EXHIBITIONS (selected)
2014, XXL views on Slovak contemporary art - Prostor k nahlédnutí (Ľubomír Ďurček pohledem Jána Kraloviče, Tomáš Džadoň pohledem Barbory Šedivé), GASK, Kutná Hora, CZ
2012, Deadline, Galeria Sztuki Wozownia, Torun, PL
2012, Touch (with Jozef Bolf), Galerie Chodovská tvrz, Prague, CZ
2010, Dispozitiv (with Michal Moravčík), Galerie u dobrého pastýře Brno, CZ
2010, "Máš na míň!" (with Monogramista T.D), Krokus Galeria Bratislava, SK
2010, Nová tradícia, Kasárne Kulturpark Košice, SK
2010, The Race (with Valentino Diego), hunt kastner artworks, Prague, SK
2010, ”joining things togehter, you are talking about floor, i am talking about furniture!” (with Kaspar Bucher), Marks Blond Project, Bern, CH
2009, Glowing archetypes, CCEA, Prague, CZ
2009, Is it an atraction, or it is tumbling down?, City Gallery Prague, CZ
2009, No man`s land, Jeleni Gallery, Prague, CZ
2008, "Slovenská strela", galéria HIT, Bratislava, SK
2008, thurible (with Istvan Csakany), gallery by night, Budapest, HU
GROUP EXHIBITIONS (selected)
2015, Corridor, Tranzit.sk, Bratislava, SK
2015, Cumuli – Trading Places, L 40 – Verein zur Förderung von Kunst und Kultur, Berlin, DE
2014, Art has no alternative, Tranzit.sk, Bratislava, SK
2014, "Summer exhibition", Krokus Galeria Bratislava, SK
2014, Architecture Biennale, Czechoslovak Pavillion, Venice, IT
2014, Slowakische Mythologien, Galerie für Zeitgenösissche Kunst Leipzig, Leipzig, DE
2014, What have we cooked, Bratislava City Gallery, SK
2014, 7th New Zlín Salon 2014, Regional Gallery of Fine Arts in Zlín, CZ
2013, We´ll Try It Through Space, Nitra Gallery, SK
2013, Where is My Home? DOX, Prague, CZ
2013, "Summer exhibition", Krokus Galeria Bratislava, SK
2013, Panel Story, Pálffy Palace, Bratislava City Gallery, Bratislava, SK
2012, Systems and Accidents, Ex Elettrofonica Rome, IT
2012, Asking Architecture, Slovak Pavilion at 13th Architecture Biennale in Venice, IT
2012, Finalists of Oskar Čepan Award, Výtvarná únia Bratislava, SK
2012, Zones of Habitation, Krokus Gallery, SK
2011, Inter-view 2, Nitra Gallery, SK
2011, Sedmokrásky a klony, Slovak National Gallery, Bratislava, SK
2011, PRAGUE BIENNALE, Microna Prague, CZ
2011, OUTPOST, Trafo Gallery Budapest, HU
2010, Form of Transformation, MUSA, Wien, AT
2009, Form of transformation, Brno House of Art, CZ
2009, Chalupecky-Award, DOX Prague, CZ
2009, Oskar Čepan Award, Gallery Médium, Bratislava, SK
2009, Erased walls, Freies museum Berlin, DE
2009, Atlantis, Open gallery, Bratislava, SK
2009, Model, State Gallery Bratislava, SK
2009, Something of myself, huntkastner artworks, Prague, CZ
2009, Skúter - Young art bienalle, GJK Trnava, SK
2008, Move on, Futura gallery, Prague, CZ
2008, Illusion of space / attempt at a new reading, Gallery of Nitra, SK
2008, "Wie du mir", Graz, AT
2008, Crazycurators bienalle, Space Gallery Bratislava, SK
2008, Contemporary Czech Cubism, Old town hall, Prague, CZ
2008, Essl Award,Kunstforum Ostdeutsche,Galerie Regensburg, DE
2007, Essl Award 2007, Essl Museum, Klosterneuburg, AT
2007, When risk becomes form..., Futura gallery Prague, CZ
AWARDS
2012, Tatra Banka Foundation Art Award - Young Artist
2012, Oskár Čepan Award - Finalist
2009, Chalupecky Award - Finalist
2009, Oskar Čepan Award - Finalist
2009, Cyprián Award, Young art bienalle Skúter, Trnava, SK
2007, Essl Award, First prize
RESIDENCIES
2012, Centre for Contemporary Art, Ujazdowski Castle, Warsaw, PL
2009, Visegrad artist in residency at CCEA , Prague, CZ
2009, Neue Galerie, Graz, AT
2008, Otto residency, La Friche Belle-de-Mai, Marseille, FR
2008, Futura residency at Trebešice castle, Kutná hora, CZ
COLLECTIONS
Slovak National Gallery, SK
National Gallery Prague, CZ
Trebešice Castle Collection, CZ
Ján Koniarek Gallery Trnava, SK
Turcianska Galéria, SK
Stredoslovenská Galéria, Banská Bystrica, SK
BIBLIOGRAPHY
Tourists Like Us. Critical Tourism and Contemporary Art, text: Federica Martini, ECAV, Sierre - Vilnius Academy of Arts Press, 2013
FLASH ART CZ/SK English Issue 2/2013, Profiles: Tomáš Džadoň, text: Jan Wollner
FLASH ART CZ/SK 27/2013, "Ohraničenie slobody mi príde ako v určitom zmysle dobrá vec", interview by Fedor Blaščák (SK)
FLASH ART CZ/SK 26/2012-2013, "Oskár Čepan Prize", text by Katarína Slaninová
Unusual stories of Slovak Housing Estate - "I am from block of flats, I am housing-estate-type", documentary by RTVS and Filmarium s.r.o., directed by Ján Stračina, 2012, lenght 26:03 min.
Profil 4/2012, "The King is naked. Again.", review of Oskár Čepan Prize 2012, text by Norbert Lacko and Silvia Čúzyová
Form of Transformation, exhibition catalogue, published by Brno House of Art
Jindřich Chalupecký award, exhibition catalogue, text by Palo Fabuš
ERA 21- 5/09 /"Neoconceptual artist is building a catalog house", text by Eva Červinková
FLASH ART- Czech&Slovak edition num12/09, text by Terézie Nekvindová
Illusion of space / attempt at a new reading / exhibition catalouge, text by Barbora Geržová, 2008
VENTILO no.230, Entre deux portes, text by M. Nanquette- Querette (in French)
ARCHITEKT 04/08 Tomáš Džadoň, text by Jiří Ševčík
PROJEKT 03/08: "I believe in emotional construction", text by Šárka Dumbrovská
Essl Award 2007, exhibition catalouge
Art&Antique, 12/07, Tomáš Džadoň, text: Katka Tučková