ARTIST PROFILE

Monika Hurnanska Stacho

  • Slovakia (b. 1977 in Spisska nova ves)
  • Currently in Bratislava, Slovakia.
  • I was born in Czechoslovakia in 1977,as fifth child of my parents. My parents never been in KSČ, so my brothers and sister were very hard to start to study at any university in Slovakia. Finally, thank God, after the velvet revolution, it managed 4 of us.

ARTIST STATEMENT

Výtvarné projekty Moniky Stacho rodenej Hurňanskej sa nevyhnutne dotýkajú obdobia detstva, materstva, rodiny a domova, pamäti a vzťahov v rodine, kolektívnej pamäti. Väčšina jej prác vychádza z rovnakej podstaty, ktorá nie je v súčasnom umení frekventovaná, ale keďže z dlhodobého hľadiska ponúka spoločnosti zamyslenie sa nad trvalými hodnotami, je nadčasová.

Od roku 2009 vo svojej tvorbe využíva rôzne formy participácie (s deťmi, rodinami, vlastnými deťmi, manželom a pod.) a prácu s archívmi, za pomoci ktorých vznikli všetky jej posledné projekty. V projekte Magické roky za pomoci takéhoto spolupracujúceho a komunitného prístupu v umení vložila deťom do rúk nielen fotoaparáty, ale zároveň vizuálnu hru, ktorá fixuje momenty detského žitia, ktoré sú neskôr zmazané detskou amnéziou (amnesia infantile alebo childhood amnesia).
Jej fotky poskytujú a poukazujú na tradičné hodnoty, ktoré môžu byť útočiskom a východiskom v dnešnom nekľudnom, duchovne a morálne zdevastovanom globálnom svete. „Rozhodujúce okamihy“ detstva počas magických rokov sa latentne stávajú formujúcou podstatou nášho bytia, či máme 5 alebo 105.
Vo svete bez trvalých hodnôt, zmyslu pre pravdu a pamäti je nutné poukázať na “normálne a obyčajné veci”, ktoré nie sú stále ideálne a často ich zobrazuje s určitou formou nadsázky a irónie, ale sú úprimné a pravdivé.
V doterajších dejinách umenia je znateľný odklon v umeleckej sfére od takýchto témat (pozri esej od Sharon L. Butler: Neo-Maternalis - Contemporary Artists’ Approach to Motherhood), ale v post-postmodernom umení má aj takáto širokospektrálnoť svoje opodstatnenie. A to je aj hlavný dôvod, prečo sa primárne zaoberá témami, ktoré ju pália a má ich ako matka najbližšie.
Už “len participuje” a prirodzene z pozície matky sa vzdala egocentrického postoja (sťaby) umelca k svetu a pracuje s tým, čo už existuje a potrebuje pomoc alebo nejako pomôcť, alebo by pomohlo jej, v znamení hesla “bližšie k ľuďom a obratu k spolupráci” ako píše Zálešák (in: Jan Zálešák: Umění spolupráce, 2011). Menej o sebe a radšej o druhých a s druhými. Preto preferuje umenie, ktoré opúšťa galérie a vie niečo dôležité povedať aj mimo nich. Napríklad keď vie reprodukovať emócie a posolstvá internetom, ale najčastejšie priamo konkrétnym ľuďom a “normálnym smrteľníkom”.


The art projects of Monika Stacho maiden Hurňanská inevitably are touching of childhood, motherhood, family and home, memory and family relations, collective memory. Most of her work is based on the same substance, which is not frequent in contemporary art, but because in the long term view it offers to society a reflection on the permanent values, is timeless. 
Since 2009, in her work she uses various forms of participation (children, families, her own children, husband, etc.) and work with archives from which she created all her latest projects. In the project Magic Years by this principal she is giving to children's hands not only cameras but the visual game which fixes the moments of childhood time which are later evaporating by child amnesia (amnesia infantile).
Her photographs are leading to and viewing the traditional values which could be our savoury and solution in our hectic and spiritually and morally destroyed global world . The impact years of our childhood during our magic years are becoming the forming basic of our being, no matter if we are 5 or 105.
In a world without enduring values, a sense of truth and memory is necessary to point out to "the normal and ordinary things" that are not always ideal and she often displays them by form of exaggeration and irony, but are sincere and truthful.
In the previous art history is a noticeable departure from the field of art such topics (look essay by Sharon L. Butler: Neo-Maternalis - Contemporary Artists’ Approach to Motherhood), but in post-postconceptual art has such a wide spectrum justified. And this is the main reason why she primarily deals with issues that bothering her and they are the closest to her role of mother.
She has "only participates" and of course from the position of the mother she gave up of egocentric attitude to the world (as if) of artist and she works with what already exists and needs assistance or some help or would help her, to sign the slogan "closer to the people and turnover to cooperation " as writes Zálešák (in: Jan Zálešák Umění spolupráce, 2011). A little less of myself rather about others and with others. For that she prefers art that leaves the galleries and knows something important to say beyond them. For example, when can reproduce emotions and messages online, but most often directly to specific people and "mere mortals".




BIOGRAPHY

*Narodila som sa pod Tatrami, blízko Slovenského raja. Môj otec vystrojil čosi podobného ako Jan Palach, len o 10 rokov neskôr, keď som ja bola ročné bábätko. On to však urobil len na našom dvore a napriek katastrofickým prognózam ostal nažive. Pamätám si, keď som mala dva roky, chcel si odpíliť ruky, ale opäť mu to nevyšlo. Myslíte si, že to boli hrozné chvíle, ale pravdepodobne sa z nich vyvinulo moje tvorivé pozadie a podporilo môj záujem na prvé ranné spomienky malých detí (v spojitosti s detskou amnéziou – infantile amnesia, ktorá vymazáva naše spomienky okolo 5-6 roku života). Rovnako ako na spomienky či pamäť kresťanskej kultúry v srdci Európy cez projekty, na ktorých pracuje s manželom so zameraním sa na našu vyblednutú históriu vo fotografiách architektúry.
Vráťme sa do reality: študovala som cez celým Slovensko. Gymnázium v Spišskej Novej Vsi, ŠUP-ku v Košiciach, Akadémiu umení v Banskej Bystrici a VŠVU v Bratislave. Na konci strednej školy som absolvovala tretí stupeň ZUŠ v Spišskej Novej Vsi pod vedením Akad. Mal. Zdenka Jeřábka.
Nikdy som nebola na žiadnej rezidencii počas školy, pretože moja vysoká škola v Banskej Bystrici bez akreditácie nemohla mať kooperácie s inými školami. Ale od devätnástich som cestovala každé prázdniny stopom celou Európou na západ a na juh niekoľko krát. Pracovala som tam, stretala miestnych ľudí, sledovala umenie a nejaké aj vytvárala. Bola som v Bruseli, Dorchestri, Brightone, Leicestri, Birminghame, Aberdene, Glasgove, Arles, v Santa Maria de la mer, Rock sur Seine, v Garganskom regione Talianska. Raz ale o to je to silnejšie som bola na východe, na Ukrajine a v Rusku. Absolvovala som niekoľko týždňov v ateliéri ruského ikonografa Voloďu Ivanova a prešla krajinou cez Riazaň, Moskvu do San Petersburgu a videla tam veľa slávnych galérií už v 1997.
Na konci štúdia na Vysokej škole som začala pracovať v Tlačiarenskej firme (post-processing obrázkov, sken, fotografia, DTP). Potom som prešla do Fleming copmany na pozíciu DTP artistu v 2006. Skúšala som študovať doktorát externe na VŠVU, kde som v roku 2010 neprešla poslednou skúškou s participatívnym pojektom s deťmi, pretože nik vtom čase nevedel o existencii participatívneho umenia. Takže som zmenila školu, a tak začala študovať opäť ďalšie tri roky navyše a s rovnakým (no dokončeným) projektom som ukončila školu v roku 2014, vrátane nominácie na Essl Art Award 2013 s tou istou prácou, s ktorou ma pred troma rokmi zo školy vyhodili. Bola to pre mňa obrovská satisfakcia. Medzičasom sa mi narodili dve deti a počas rodičovskej dovolenky som spolupracovala, okrem štúdia, v umeleckej dvojici so svojim manželom na našich fotografickým projektoch. V tom čase sme spoločne pracovali aj na projekte Obchodná ulica vydanom v úspešnej rovnomennej knihe, ktorej vyvrcholením bola prezentácia TV obrazoviek priamo v dotknutých výkladoch.



*I was born under the High Tatras near the Slovak Paradise. My father made something similar as Jan Palach, but 10 years after him, when I was 1 year old babygirl. But he did only at our courtyard and he stayed alive despite the catastrophical prognoses. When I was two years old and I remember it, he wanted cut his hands, but again unsuccessfully. You think it was a mad time for me, but it probably makes my artistic background and created my focusing on the early memories of babies and kids (with connections with childhood (infantile) amnesia, which crashing our memories in age 5-6 years). As well as the memories of our Christian culture in the heart of Europe through the projects produced with husband with focus at the our faded history in photographs with architecture.
Return to reality: I studied through whole of Slovakia. Secondary grammar school in Spisska Nova Ves, Secondary school of Applied Arts in Kosice, Academy of Arts in Banska Bystrica and Academy of Fine Arts and Design in Bratislava. To the end of my Secondary school I graduate third level at Basic art school in Spisska Nova Ves under the tutor and Academic painter Zdenek Jerabek.
I'll never been at any school residency, because my Academy in Banska Bystrica has not the accreditation as well as any cooperations with other schools. But after my 19's I travelled every holiday by hitchhike through Europe to west and south few times. I´ve worked there, met the local people and looked for the art and made some there. I've been in Brusells, Dorchester, Brighton, Leicester, Birmigham, Aberdeen, Edinborough, Glasgow, Arles, Santa Maria de la mer, Rock sur Seine, in Gargano region in Italy. Ones but it stronger I've been in the East in Russia. I stayed there few weeks in the studio of classic Russian iconographer Voloda Ivanov and I passed country through Riazan, Moscow to San Petersburg and I saw main galleries there in 1997.
On the end of my study at Academy I started work in printing company (picture post-processing, scans, photography, graphic design). Then I passed to DTP artist in Fleming company in 2006.
I tried to study the extramular doctorate degree at AFAD, but I failed last exam with participating project with kids in 2010, because nobody knows about existence of participation in art in that time. So I changed the school, anyway, start study again 3 years more and with same (completed) project a passed it in 2014, including a nomination for the Essl Art Award 2013 for same work as they kicked me out 3 years ago. It was great satisfaction for me.
In the meantime, my two children were born and during the maternity leaves I cooperated, except study, with my husband in our photographic projects as a artistic couple. In that time we created together the project Obchodna street published in successful book, which culmination were slideshows presented by TV screens in the particular shop windows after 30 years.



PUBLICATIONS


BIBLIOGRAPHY

  • Katalóg Dni mladej fotografie v Leviciach 2011



  • Fotografia program komunikácie, UCaM v Trnave, 2011



  • katalóg Očami (ne)viditeľné, FF TU Trnava, 2011



  • Katalóg Donumenta, Regensburg, 2009





  • Katalóg Východzápad Eastwest, Katedra fotografie, VŠVU, 2008



  • Mutations, katalóg Súčasnej Európskej fotografie, Contrasto, Rím, 2006/2007



  • 40. setkání fotografů, Almanach fotoklubu Ostrava, str. 18-19, 2005



  • Katalóg k Mesiacu fotografie 2004, str. 46-47, 2004






PRESS