BIBLIOGRAPHY

• http://artalk.cz/2015/08/04/nadbytecnost-veci-po-kterych-touzime/

PRESS

• Dvojica Martinka Bobríková a Oscar de Carmen spolupracuje od roku 2005. Operujú najmä v spoločensko-politickom spektre tém, v centre ich pozornosti stojí často ekonomika, sociálne rozdiely, moc a jej manipulácia. Dlhodobo pracujú s odpadovými potravinami (o tom svedčí aj názov ich web stránky www.madefromwaste.org), hľadajú ich ďalšie využitie vo svojich dielach. Na spoločnosť sa pozerajú z uhla pohľadu marginalizovaných sociálnych skupín, ostro poukazujú na príčiny chudoby. Ich práce odkazujú k problematike ekológie, trvalej udržateľnosti. Zaoberajú sa metódami a možnosťami generovať pocit spolupatričnosti či súdržnosti v skupine. Mnohé z ich projektov sú realizované pre verejné priestranstvo, sú viazané na konkrétne miesto a jeho kontext. Pracujú často so zvukom, ale nie sú vyslovene sound-artisti, je to skôr náhoda, že zvuk hrá vo väčšine ich projektov podstatnú rolu. Téma aktuálneho vydania Flash Art Czech and Slovak Edition však korešponduje s ich zameraním, preto si ich aktuálnu tvorbu predstavíme bližšie.
  
  
  Ich performance The Protester sa odohrala v roku 2012 v Malmö. V požičanej dodávke bežne používanej počas manifestácií, so zabudovaným sound systémom, umelci vysielali tematicky diverzifikované (náboženské stretnutie, futbal, koncerty zo štadiónov) videá stiahnuté z Youtube, ktoré zachytávajú davovú situáciu, avšak nešlo priamo o protestné manifestácie. Postupne sa počas dvoch hodín presúvali na miesta, kde sa v Malmö konávajú demonštrácie a vysielali 38 programov. Umelci skúmali reakcie ľudí na tento fiktívny protest, či sa niekto pridá, či sa bude zaujímať o jeho dôvod.
  Inštalácia Yes I can (not) bola realizovaná v dvoch galériách v Malmö v roku 2014. Dielo pozostáva zo sústavy mikrofónov, časť z nich v jednej galérii je umiestnená príliš vysoko, ďalšia časť v druhom výstavnom priestore príliš nízko. Vysoké mikrofóny reprodukovali veľmi nahlas (vo švédčine) časované sloveso môcť, ale bez prvej osoby ja môžem a veľmi nízke mikrofóny potichu, ale v zápore všetko okrem ja nemôžem. Absencia prvej osoby implikuje pocit neutrality, neosobnosti. I z tohto dôvodu bol použitý hlas z automatického google prekladača. Autori poukazovali na mocenské vzťahy, i vo svete umenia.
  
  
  Dlhodobý výskum PDP/AV1 Martinky Bobríkovej a Oscara de Carmen spočíva v skúmaní možností generovania zvuku prostredníctvom energie ovocia a zeleniny obsahujúcich vysoký stupeň kyslosti. Recyklujú potraviny po záruke a snažia sa ich nanovo využiť. Nielenže ich sami konzumujú, pripravujú kolektívne večere (Kitchen Dialogs), ale vyrábajú z nich i elektrickú energiu na inštalácie. Pospájané vodivými kovmi (zinkom a niklom) dokážu vygenerovať elektrické napätie. Umelci alternatívnou energiou z ovocia/zeleniny bnapájajú syntetizátor a obrazovky.
  
  
  Aktuálne pripravujú v Istanbule projekt An Expression like a dirge s tureckým umelcom menom Özgür Demirci. Projekt sa zaoberá gentrifikáciou (súbor lokálnych sociálno- kultúrnych zmien, ktoré sú dôsledkom toho, keď bohatší ľudia nakupujú nehnuteľnosti, následne rastie priemerný príjem a ceny bytov, tovarov a služieb v zóne, čo postupne vedie k vytlačeniu nízkopríjmových vrstiev obyvateľstva). Bobríková a De Carmen nahrávajú zvuky v Berlíne sledujúc, ako sa menia niektoré tradične prisťahovalecké turecké štvrte v Berlíne, ako Neukoln či Kreuzberg. Teraz v nich miesto turečtiny či nemčiny počuť taliančinu či angličtinu, čomu zodpovedajú zvuky mesta. Tieto nahrávky prenesú do Istanbulu, kde sa gentrifikácia tiež odohráva – mnohé štvrte s vysokou kriminalitou, kam ani polícia nechodila, začínajú po zásahu štátu prestavovať a nebezpečné živly sú vysťahované. Bobríková a De Carmen plánujú zapojiť do spolupráce na projekte básnikov, spisovateľov, umelcov, hudobníkov, aby reinterpretovali nahraté zvuky. Výsledné diela budú prezentované na
  miestach zasiahnutých gentrifikáciou.
  
  
  
  Momentálne pracujú i v Prahe na projekte, ktorý bude akýmsi zvukovým objektom s referenciami na historickú pamäť z rôznych tovární, ako Koh-i- Noor, Bohemia Crystal Glass a inými, čo hrali významnú ekonomickú rolu v bývalom Československu.
  
  
  Lýdia Pribišová pre Flash Art
  
  
  

• Martinka Bobríková and Oscar de Carmen

  "The modern Gleaners"

  In every historical epoch, in accordance with specific social and economic conditions, art serves a different function. Whether presented as substantive and recordable contemporary realities, or mischievously codified architecture, it always contains an inherent element of the nature of the period in which it is formed. Contemporary art, in the context of the development of art, is the unprecedented dynamic selection of themes, media, copyright procedures and strategies. Today's post-capitalist society and the subsequent globalization, commercialization of all spheres of life and overexposed product manufacturing also requires a new model of art able to reflect altered social conditions and the associated perception of art, its mission, as well as reality itself.

  During the last decades there have been an increase in the number of creative projects that toe the line between art and social activism. An example of this boundary blurring fusion is the artistic duo - Slovak artist Martinka Bobriková and Spanish artist Oscar de Carmen. These authors think of themselves as a combination of both artist and activist, and they perceive their artistic creations to be the most effective tool by which to point out the failures of Western society.

  A simplified explanation of this pair’s mission can be described as consisting of three core content layers - presenting patterns of food production and related consumption habits with emphasis on the irrational and ignorant handling of the food; exploring possibilities for generating energy from fruit and vegetables used in performative audio and visual installations; and participatory projects providing a strong survival space for shared activities between random passers-by or directly invited guests and artists . With a more specific focus, the artists are turning their attention to examining consumer and retail chains, especially the legislation and laws applicable when assessing the quality of products. The artists themselves are salvaging unspoiled food from grocery store trashcans and other locations, in order to re-service it and provide nutritious meals. This long-term, open-source project revolves around collecting, analyzing and processing data, while deliberately using scientific procedures. The products found are closely inspected - their condition, shelf life, and nutritional value are carefully cataloged and only wholesome foods are selected for consumption. This precise approach, combined with an interest in sustainability and the dyad of supply and demand in the food industry, pushes the innovation of research and environmental projects. In addition, this is combined with elements of arts activism, resulting in a variety of formal outputs presented in gallery institutions as works of art. Despite this formal discrepancy, the resulting products blur the boundaries between art and daily life. Implicit in this is a strong inter-disciplinary and social participation strategy that seeks to inspire the viewer into individual projects in which they experience the overwhelming everydayness of their own existence.

  As already mentioned the main thematic anchor of most projects is the politics of production, distribution, consumption, quality assessment and food treating in large, mostly multinational, retail chains, and their recycling options for the further use of the sustainable environmental system as well as the economy itself. The resulting projects comprise a wide range of approaches - from simple gestures predominantly in the form of a single urban intervention, to more elaborated outcomes, capable of exploring the topic in other contexts. This means, not only looking at things in the context of contemporary society, but also keeping up to date on developments within the realms of history and art history, which primarily examine the iconography and different ways of recording and interpreting the issues of food and culinary consumption.

  Katarina Slaninova for Enter

  
  

  SK >>>

  
  

  Martinka Bobríková a Oscar de Carmen

  “Novodobí zberači klasov”

   

  V každej historickej epoche, s pre ňu špecifickými spoločenskými a ekonomickými podmienkami, plní umenie odlišnú funkciu. Či už je vecným zaznamenávateľom dobových reálií, či roztopašným dekoratérom architektúry, vždy je jeho imanentnou súčasťou charakter doby, v ktorej vzniká. Súčasné umenie je v kontexte vývoja umenia nebývalo pestré čo do výberu tém, médií, autorských postupov a stratégií. Dnešná post-kapitalistická spoločnosť a s ňou súvisiaca globalizácia, komercializácia všetkých sfér života a preexponovaná výroba produktov vyžaduje i nový model umenia schopného reflektovať zmenené spoločenské podmienky a s nimi súvisiace vnímanie umenia, jeho poslania ako i samotnej reality.

  V priebehu posledných dekád je čoraz markantnejší výskyt umeleckých projektov balansujúcich na hrane medzi umením a sociálnym aktivizmom. Príkladom tohto prístupu je i tvorba umeleckej dvojice – slovenskej umelkyne Martinky Bobríkovej a španielskoheo umelca Oscara de Carmen dlhodobo žijúcich a pôsobiacich v Škandinávii. Samotní autori sa cítia byť skôr aktivistami ako umelcami a svoju umeleckú tvorbu vnímajú ako najefektívnejší nástroj, prostredníctvom ktorého poukazujú na zlyhávajúce mechanizmy západnej spoločnosti.

  Zjednodušene by sme v tvorbe tejto dvojice mohli vytýčiť tri základné obsahové roviny – súčasné schémy produkcie potravín a s nimi súvisiace konzumné návyky spoločnosti s dôrazom na nerozumné až ignorantské zaobchádzanie s potravinami; skúmanie možností generovania energie z ovocia a zeleniny využívané v performatívnych zvukových a vizuálnych inštaláciách; participatívne projekty poskytujúce priestor pre intenzívne prežívanie zdieľaných aktivít medzi náhodnými okoloidúcimi alebo priamo pozvanými hosťami a umelcami. V konkrétnejšej línii svoju pozornosť obracajú na skúmanie vzťahu konzumenta a obchodných reťazcov, predovšetkým na legislatívu a zákony uplatňujúce sa pri hodnotení kvality produktov. Samotní umelci každý deň prezerajú odpadkové koše supermarketov a nájdené potraviny automaticku zaraďujú do svojho denného jedálnička. Tento dlhodobý, otvorený projekt pri zbieraní, analyzovaní a spracovávaní dát zámerne využíva postupy blízke vedeckej práci – nájdené produkty - ich stav, expirácia, nutričné hodnoty sú starostlivo katalogizované a iba zdravotne nezávadné potraviny sú posunuté ku konzumácii. Tento exaktný prístup a záujem o problematiku udržateľnosti dyády ponuka a dopyt v oblasti potravinového priemyslu posúva ich tvorbu do oblasti výskumno-ekologických projektov, s presahmi do umeleckého aktivizmu, s rôznymi formálnymi výstupmi prezentovanými v galerijných inštitúciách ako umelecké diela. Napriek formálnej diskrepancii výsledných diel je spoločným menovateľom ich tvorby sociálny rozmer umenia s kritickým komentárom mimoumeleckej reality, stieranie hraníc medzi umením a bežným životom, výrazná interdisciplinarita a stratégia sociálnej participácie smerujúca k aktivácii a rovnocennému vtiahnutiu diváka do kreovania jednotlivých projektov, v rámci ktorých intenzívnejšie prežívajú každodennosť svojej vlastnej existencie.

  Ako už bolo spomenuté hlavným tematickým ukotvením väčšiny projektov je politika výroby, distribúcie, konzumácie, hodnotenie kvality a zoabchádzanie s potravinami vo veľkých, prevažne nadnárodných, obchodných reťazcoch, ich recyklácia a alternatívy ďalšieho využitia v systéme uržateľnosti životného prostredia ako i samotnej ekonomiky. Výsledné projekty zahrňujú širokú škálu prístupov – od jednoduchých gest prevažne v podobe jednorázových urbánnych intervencií, cez elaborovanejšie výstupy posúvajúce danú tému do ďalšich kontextov nie len v súvislosti so súčasnou spoločnosťou, ale i v nádväznosti na históriu, dejiny umenia, kde skúmajú predovšetkým rozdielnu ikonografiu a spôsoby zaznamenávania a interpretovania problematiky jedla, kulinárstva, spotreby. Exemplárnym dielom tohto zamerania je projekt Urban Hunter, 2012. V obsahovej rovine reflektuje spotrebné návyky dnešného človeka prejavujúce sa nezmyselným plytvaním a vyhadzovaním ešta použiteľných potravín. Zháňanie potravy v odpadkovych košoch supermarketov chápu umelci ako jednu z možností prežitia vo veľkomeste. Habitat lovcov sa stáva ich vlastným ekosystémom, kde v intenciách antropologického cynizmu definujú svoju pozíciu ako existenciu novodobého urbánneho predátora, ktorý sa nie vlastným pričinením stáva lovcom, zbaveným ľudskosti, plieniacim v revíroch odpadkových košov potravinových reťazcov. V priebehu výskumu narazili umelci na niekoľko historických odkazov v súvislosti s reinterpretáciou zberača odpadkov ako lovca. Staroveké židovské pozemkové právo prikladalo veľký význam ponechávaniu časti úrody pre sociálne slabších jedincov. Tento koncept má svoje pokračovanie i v európskej predindustriálnej ére vo forme tzv. zberačov. Pomocou selektívno-historickej metódy vytvorili autori “zbierku” diel vo forme xeroxových kópií artefaktov z minulosti (Zberači klasov od Jean-François Milleta, Košík ovocia od Caravaggia, Ostrov pokladov od Roberta Louisa Stevensona a Der Freischütz od Carla Maria von Webera), ktorá reflektuje tému zberača, lovca, hľadača pokladov – rôznych polôh, v ktorých sa pri svojom “love” potravín môžu ocitnúť. Z formálneho hľadiska sú diela determinované kontextom prostredia ich prezentácie – inštitúciou súčasného umenia, či múzea. Preto, v snahe odprostiť sa od subjektívneho rozprávania, volia umelci postupy fiktívnej objektívnosti a jednotlivé diela prezentujú ako muzeálne exponáty. Osobný prístup sa odkrýva v rovine audio komentárov, kde v materinských jazykoch (slovenčine a španielčine) de Carmen a Bobríková komentujú vlastnú realitu spôsobu života mestského lovca. V širšom kontexte sa Urban Hunter dá vnímať i ako kritika nadprodukcie v umeleckom svete, ktorá nie vždy odzrkadľuje dobrý vkus a požadovanú kvalitu.

  Podobného razenia sú i projekty Fruit and Noise, 2009, prezentujúci vnímanie konzumných spôsobov spoločnosti cez optiku subjektu, či inštalácia 36 Groceries, 2010. Tá vecným, vedeckým, katalogizujúcim spôsobom predstavuje 36 potravinových produktov s rôznou mierou poškodenia ich obalov, získaných v kontajneroch švédskeho supermarketu Willy`s. Umelci otvárajú otázku problematického určovania kvality a trvanlivosti potravín, kde i sebamenší defekt obalu automaticky diskvalifikuje a vyraďuje produkt z ponuky.

  Druhú výraznú skupinu tvoria diela skúmajúce možnosti alternatívneho využívania energie z expirovaných potravín – ovocia a zeleniny, z ktorých, za pomoci jednoduchej elektrochemickej reakcie, je možné vygenerovať malé množstvo elektrickej energie.  Následne je získaná energia prostredníctvom open hardwaru pretransformovaná do audiovizuálnych performancií alebo inštalácií (AV1/AV2; F+E=N, obidve diela z roku 2010).

  Posun od performatívneho k participatívnemu je príznačný pre nedávno iniciovaný, formálne heterogénnejší projekt Kitchen Dialogues (momentálne v októbri 2013 realizovaný ako súčasť výstavy Constant Decay v Trondheime v Nórsku). Ide o putovný, hybridný projekt kombinujúci privátne prostredie kuchyne a verejný aspekt stravovania sa v reštaurácii. Aktéri týchto eventov sú konfrontovaní s identickým menu vytvoreným a servírovaným Oscarom de Carmen (je dôležité sa zmieniť, že Oscar je nanajvýš povolaným odborníkom na jedlo a stolovanie, keďže je i absolventom kulinárskeho odboru). Dielo ponúka okrem sociálnej interakcie zúčastnených participantov i kritickú platformu pre reflexiu zaobchádzania s prebytočnými potravinami a organickým odpadom, keďže konzumované jedlá sú pripravované len výsostne z vyhodených produktov. Zároveň je Kitchen Dialogues originálnym prepojením umeleckej činnosti s každodenným životom, v rámci ktorého má participujúca verejnosť možnosť zakúsiť nevšednú umeleckú gastronómiu a osobne sa zoznámiť s umelcami. Zaujímavé je sledovať i spôsob akým sa participanti zhosťujú svojich úloh – sú síce pozvaní do domáceho prostredia kuchyne na akúsi “dinner party”, avšak pohodu celkovej akcie narušuje uvedomovanie si latentne existujúcich, i keď nie striktne kodifikovaných, pravidiel a postupov umeleckej akcie. Výsledok závisí na zvládnutí danej situácie pozvanými hosťami, ich individuálnom vklade a schopnostiach adaptability, otvorenosti a komunikačných zručnostiach. Punc nadnárodnosti dodáva projektu jeho mobilný charakter. Významnou nadstavbou je “etnografický” prístup pozostávajúci z vytvorenia zvukového záznamu konverzácií počas spoločného jedla ako i zozbierania jednotlivých lokálnych receptov. Tie počas ďalšieho eventu umelci dôsledne rozanalyzujú a reinterpretujú v autorských kulinárskych receptoch. Kitchen Dialogues je koherentným celkom, ktorého širokospektrálny obsahový záber bude rešpektovaný i vo finálnej prezentácii zachytávajúcej čiastkové eventy vo forme audio nahrávok, video záznamov, doprevádzaných publikáciou zahrňujúcou zozbierané recepty a fotodokumentáciu.

  Samostatnou kapitolou, organicky prítomnou vo väčšej alebo menšej intenzite vo viacerých projektoch umeleckej dvojice je práca so zvukom ako hlavným výrazovým prostriedkom. Či už je fokusom ich záujmu generovanie zvuku za použitia transformátora, antén a rôznych iných komponentov príznačných pre mnohé diela ako napríklad inštaláciu Old Firm, 2013, alebo sa zvuk stáva “nástrojom” prebúdzajúcim obyvateľov mesta Malmö z pasívnej letargie a aktivujúcim v nich záujem o vlastné okolie a dianie ako v urbánnej intervencii The Protester, 2012, kedy sa z mohutných reproduktorov umiestnených na pohybujúcom sa nákladnom aute rinie zvuk burácajúceho davu.

  Tvorba Martinky Bobríkovej a Oscara de Carmen je nezvratným dôkazom, že umenie angažujúce sa a aktívne riešiace problémy dnešnej spoločnosti s vedomým zameraním sa na problematiku ekológie, recyklácie, alternatívnych zdrojov energie, udržateľnosti existujúcich systémov fungovania dnešnej spoločnosti s vysoko interdisciplinárnym presahom a kooperáciou s príbuznými vednými odbormi, ako i s aktívnym vtiahnutím diváka, ktorý sa stáva rovnocenným kreátorom, má v súčasnom umení vzostupnú tendenciu a je zaujímavé nie len pre odbornú, ale i laickú verejnosť.

  Katarína Slaninová pre Enter 2013