ARTIST PROFILE

Juraj Gábor

  • Slovakia (b. 1985 in Lučenec)
  • Currently in Žilina and Breznička, Slovakia.

ARTIST STATEMENT

"Vo svojej tvorbe sa venujem intemediálnym presahom s dôrazom na ideu. Konceptu diela podriaďujem zvolené médium, výtvarný materiál. Venujem sa kresbe, soche, objektu, inštalácii, maľbe, akčným prejavom umenia, videu. Moju doterajšiu tvorbu spravádza širokospektrálne overovanie pojmu "priestor". Testujem ho na vzťahu diela voči prostrediu v ktorom ho tvorím.  Pátram, kto dielo v konkrétnom prostredí vytvoril, kto ho objednal, komu je adresované, aká mu je prisúdená hodnota. Dôležitú úlohu pre moju tvorbu zohrávajú: čas, výkon, trvanie, ritmus, performatívnosť, záznam, pamäť, miesto špecifický kontext . Zaoberám sa schopnosťou človeka vnímať, pozorovať, plnohodnotne používať telo ako prostriedok na spoznávanie, štúdium. Pri tvorbe testujem limity technickej a manuálnej  produkcie a reprodukcie."

In his practice, Juraj Gábor focuses on crossovers within intermedia with an emphasis on the idea. His chosen media and visual materials are dependent on the idea. Juraj Gábor works with drawing, sculpture, objects, installation, painting, performances and videoart. His present practice is concerned with verifying the term 'space' in a broad sense. He tests it in relation to his work and the environment in which it is being created. Juraj Gábor investigates who created the artwork and in which specific environment it was created. He is additionally concerned with who ordered the commission, the potential audience for the work, and the current value assigned to it. In Juraj Gábor's work several aspects play important roles such as time, duration, rhythm, and register. Equally important are experiences of accomplishment and memory in relation to a site-specific context. He deals with his ability to perceive, to observe, and to use his body as an instrument to continuously learn and study his surroundings. This allows him to test the limits of technical as well as manual production and reproduction.



BIOGRAPHY

Juraj Gábor (1985)

Je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave z roku 2011. Štúdium začínal na Katedre socha, objekt, inštalácia a ukončil ho na Katedre intermédií a multimédií v Ateliéri priestorových komunikácií+ Antona Čierneho. Počas VŠVU sa zúčastnil na študijnom pobyte v estónskom Tallinne na Katedre sochárstva, kde absolvoval pre neho dôležitý workshop Form and Sound u Lukasa Kühne či hodiny konceptuálnej kresby Raoula Kurvitza. Dva semestre strávil na Katedre maľby a iných médií v ateliéri Jána Bergera. Navštevoval hodiny kresby u Miloša Boďu, Mariana Mudrocha, Emöke Vargovej. Prednášky o videoumení navštevoval u Anny Daučíkovej. Vnímanie súvislostí architektúry a života v ňom ovplyvnili neopakovateľné prezentácie teoretika architektúry Jana Tabora. Nesmierne sa tešil na diskusné prednášky predmetu Umenie, politika, pamäť v podaní Martina Šimečku a Františka Šebeja. Za jeden zo vzorov si berie Pedagogický prístup empatického Ladislava Čarného.

Okrem školského zázemia ho vychovávali spolupráce na aktivistických a dobrovoľníckych projektoch Bunka pre súčasnú kultúru v Nitre ( založená spolu s Danielom Didom, Martinou Kalusovou a Ľudmilou Horňákovou ), Opustená rekreácia v Trenčianskych Tepliciach ( Andrea Kalinová, Martin Zajíček ). Po škole rástol na staniciach / rezidenciách (Banská Stanica Contemporary, Stanica Žilina Záriečie, Museum Modern and Contemporary Art of Korea v Soule a Amazing Cultural Hous v meste Iksan v Južnej Kórei či naposledy MeetFactory v Prahe).

Dnes sa živí a tvorí z remeselných zručností získaných na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach, kde ho na odbore Kameňosochárstvo vychovali  Štefan Michalko, Jozef Kužidlo a Juraj Parák.

Tvoril aj vďaka úradu práce a rodinnému zázemiu. Dodnes sú jeho práce realizované aj vďaka profesnosti a vedomostiam otca Jána Gábora a vďaka ľuďom a inštitúciám dôverujúcim jemu a jeho projektom.


Juraj Gábor (born 1985) graduated from the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava (2011). He commenced his studies at the Department of Statue, Object, Installation, and finished at the Inter- and Multimedia Department, Atelier of Spatial Communication with Anton Čierny. Still during his studies he spent two semesters at the Department of Painting and Other Media, Atelier of Ján Berger. He also attended drawing classes of Miloš Boďa, Marian Mudroch and Emöke Vargová. He also took part in video art lessons of Anna Daučíková. His understanding of connections between architecture and life was influenced by unique presentations by architecture theoretician Jan Tabor. Juraj enjoed very much the discussion style of lectures “Art, Politics, Memory” presented by Martin Šimečka and František Šebej. Juraj sees as one of his role models the pedagogical approach of the empathic Ladislav Čarný. Juraj also paid a study visit to Tallinn, Estonia, where he graduated from the Department of Sculpture, an essential workshop for him, called Form and Sound with Lukas Kühne and classes of conceptual drawing given by Raoul Kurvitz.  

Apart from the academic background, his development was also influenced by his participation in activist and voluntary projects under the Cell for Contemporary Culture in Nitra, Slovakia (co-founded by him together with Daniel Dida, Martina Kalusová and Ludmila Horňáková), and the Abandoned (Re)creation in Trenčianské Teplice (with Andrea Kalinová and Martin Zajíček). After Juraj finished his studies, he took part in a number of residencies (Banská St a mica Contemporary; Stanica Žilina Zárečie; National Museum of Modern and Contemporary Art of Korea in Seoul;  Amazing Cultural House in Iksan, South Korea; MeetFactory in Praque, Czech Republic).  

In his current works Juraj makes a good use of craftsmanship he gained at the School of Applied Arts in Košice, Slovakia, where he passed the stone sculpture branch under the leadership of Štefan Michalko, Jozef Kužidlo and Juraj Parák.  

His works have been implemented until the present day also thanks to the professionality and expertise of his father Ján Gábor and to all those people and institutions, which put faith in him and in his projects.

PUBLICATIONS

  • KRESBY Z PANTOGRAFU / DRAFTING MACHINE DRAWINGS

    Kniha Kresby z pantografu predstavuje výber nákresov Juraja Gábora k priestorovým realizáciám a výstavným projektom z rokov 2013 - 2016. Kresby boli vytvorené ručne. Charakter architektonických náčrtov sa strieda s prácami zdôrazňujúcimi abstraktné tvaroslovie, ktoré evokuje nemateriálne princípy (atmosféra, svetelnosť, rytmus, gradácia a i.). Vyznenie kresieb spoluvytvára druh papiera – jednotlivé priesvity odhaľujú pred nami nové vizuálne vzťahy.

    Kresba je tu pomalým médiom. Vyžaduje čas i sústredenie nielen na strane autora, ale aj diváka/diváčky. Podstatným prvkom tvorby Juraja Gábora je snaha upriamiť našu pozornosť na často zanedbávané detaily a v neposlednom rade porozumieť, ako a na čo sa dívame.


    Autor Juraj Gábor
    Ján Kralovič
    Jazyk: slovenský, anglický
    Väzba: tvrdá
    Počet strán: 104
    Formát: 210 x 297 mm
    EAN: 9788055639901
    Prekladateľ: Elena a Paul McCullough
    Vydavateľ: Slovart
    Spoluvydavateľ: Photoport
    Rok vydania: 2019

BIBLIOGRAPHY

  • MERTA,D.: Ó hory, ó hory, ó hory. Galerie Jaroslava Fragnera&Architectura, 2018, ISBN 978-80-88161-07-3

    BURAN, D.: Na východ od ráje. Zraková pyrmida. In: Art+Antiques, roč. 42, 2016, č.3., s. 94. ISSN ?

    KRALOVIČ, J.: Od videnia k zviditeľňovaniu (K tvorbe Juraja Gábora). In: Ostium, roč. 12, 2016, č.1. http://www.ostium.sk/sk/od-videnia-k-zviditelnovaniu-k-tvorbe-juraja-gabora/ (vyhľadané 2.5.2016)

    RUMANOVÁ, I., GÁBOR, J.: Nástroj na pozorovanie prebral podobu predmetu pozorovania. In: 3/4, č. 30, 2015, s.12.-19. ISSN 1335-5309

    ONDRUŠOVÁ. S.: Juraj Gábor. In: SÝKOROVÁ, L.(ed.) Postkonceptuální přesahy v české kresbě. UJEP, 2015, s. 124.-125. ISBN 978-80-7414-956-6

    NÉMETH, J., BENEDIKOVIČ, T.: Tu sa zastavte a dívajte sa. Na kopci nad Súľovom stojí zraková pyramída. In: Denník N, 8.12.2015 https://dennikn.sk/315658/sa-zastavte-divajte-sa-foto/

    https://soundcloud.com/uma-you-make-art/galerie-bunka-nemyslet-na-hory-nemyslet-na-hory-juraj-gabor

    ŠMARDOVÁ, L., KRALOVIČ, J.: Dívka před domem / A Girl In Front of a House. Katalóg k rovnomennej výstave Juraja Gábora. Truc sphérique, 2014, ISBN 978-80-969392-9-9

    MEGYEŠI, P.: Juraj Gábor, In: Flash Art, č.31, 2014, s. 51. ISSN 1336-9644

    KENDEROVA,D., VARGA, J.: Is The Future Boring?. Kniha k rovnomernému kurátorskému projektu. Galéria Hit, 2014, ISBN 978-80- 97154-30-1

    MÜLLEROVÁ, K.: Prieskumník miest vlastného výskytu. In: Vlna. Časopis o súčasnom umení a kultúre, č. 54, 2013, s. 26.-31. ISSN 1335-969X

    ONDRUŠOVÁ, S., VAGAČ, M.: Časopis X , Časopis o súčasnej kresbe, č.1, 2013, ISSN 1339-2522

    ROPKOVÁ,B.: VI. Zlínsky salón mladých 2012. In: Flash Art, č.25, 2012, s. 60. ISSN 1336-9644

    SLANINOVÁ, K.: Abandoned (re)creation. In: Flash Art, č.23-24, 2012, s. 14. ISSN 1336-9644

    SLANINOVÁ, K.: Slovenskí umelci na VI. Zlínskom salóne mladých. In: Prostor Zlín, č.4, 2012, s.3.-5. ISSN 1212-1398

    ZÁLEŠÁK, J.: VI. Zlínský salon mladých 2012, In: Prostor Zlín, č.3, 2012, s.3-5. ISSN 1212-1398

    ČARNÁ, D.: Krátke pristavenie sa pri VI. Zlínskom salóne mladých 2012. In: Jazdec, č.3, 2012, s. 13. ISSN 1338-077X

    Kolektív autorov: VI. Zlínsky salón mladých 2012. Katalóg k rovnomennej výstave, Krajská galerie výtvarného umění ve Zlíne, 2012

    PAŠTÉKOVÁ, M.: Diplomové práce 2011. VŠVU Bratislava. 2011, s. 48. ISBN 978-8089259-41-0

    ADAMČIAK, M.: Elements Cuisines. In: Katalóg Galéria 4D. 2011, s. 48.-71.

    ČIERNY, A.: Borderers, ľudia z hraničných zón: Katalóg k rovnomennej výstave v Galérii Médium. 2008. ISBN 978-80-89259-24-3

    KAPELOVÁ, J.– VIAZANIČKA, J.: Medzicentrum: Katalóg z rovnomenného workshopu. 2010. ISBN 978-80970464-9-1

    KAPSOVÁ, E.: Dvakrát dve kauzy k jednej téme. In: Jazdec, č.4, 2010, s. 7. ISSN 1338-077X

    LETTRICHOVÁ, X., BERGER, J.: Ateliér maľby Koceľova 23, Katalóg k rovnomennej prierezovej výstave aleliéru. 2010, ISBN 978-80-89158-24-9

    MASARYKOVÁ, E.: Bilancovanie / balansovanie. Katalóg katedry Socha, objekt, inštalácia, VŠVU Bratislava. 2009. ISBN 978-80-89259-22-9



PRESS

  • Zraková pyramída

    Keď odhliadneme od veľkých realizácií Ruda Sikoru, niektorých projektov Romana Ondáka alebo Tomáša Džadoňa, a – pravdaže – od rôznych reliéfov, fontán a súsoší vo verejných priestoroch 60.–80. rokov 20. storočia, monumentálna forma v slovenskom umení prežíva skôr na okraji záujmu výtvarnej kritiky (o publiku ani nehovoriac). Dvojnásobne to potom platí pre land art. Okrem pochopenia (skôr nepochopenia) funkcií verejného priestoru na takmer všetkých úrovniach rozhodovania o jeho osude, v prípade krajinných intervencií sa musí rátať ešte s ďalšími limitmi – statickými a technickými, ochotou (skôr neochotou) vlastníka pozemku k spolupráci, existujúcimi územnými plánmi obcí a miest, štátnou i neštátnou ochranou prírody, až po legitímne záujmy rôznych spolkov – napríklad poľovníkov a rybárov.

    Ak sa niekedy aj napriek naznačeným obmedzeniam podarí veľkorysá a aj duchom súčasná realizácia v primeranom prírodnom prostredí, akoby to hraničilo so zázrakom. Ten sa na sklonku minulého roka udial v Súľove – malej podhorskej dedine neďaleko Žiliny. A tak, ako za väčšinou progresívneho umenia v meste a jeho okolí stojí tím žilinskej Stanice, resp. Novej synagógy, ani teraz tomu nebolo inak (podrobnejšie: www.novasynagoga.sk/zrakova-pyramida/).

    Hlavným protagonistom projektu je Juraj Gábor – sochár a intermediálny umelec, absolvent bratislavskej VŠVU. Jeho výsledkom Zraková pyramída – drevené vyhliadkové plató a zároveň markantná exteriérová skulptúra. Je situovaná v krajine tak, aby už cesta k nej bola súčasťou očakávaného (skôr neočakávaného) umeleckého zážitku. Jej princípom je „in & out“ – pri príchode pohľad na ňu v krajine, po ňom pohľad na krajinu z jej netradičnej, lebo pevne stanovenej perspektívy. Forma nechce byť architektúrou a tiež sa vymyká naratívnym výkladom; aj titul je skôr referenciou k funkcii než forme. Sám autor priznáva, že jednou z hlavných inšpirácií bol estetický topos „figúry od chrbta“, typický pre nemecké romantické krajinomaľby. To zároveň z jeho diela robí viac než iba spektakulárny objekt. Podobne ako Casparovi Davidovi Friedrichovi, ani Jurajovi Gáborovi nešlo primárne o glorifikáciu malebnej krajiny, lež viac o človeka, ktorý sa na ňu díva (a ktorému túto špecifickú optiku poskytuje). Jeho pyramída teda neponúka pastorálny únik z neprajnej reality mesta – známy to stereotyp, ktorý sa už od 19. storočia tiahne celou slovenskou kultúrou.

    Zraková pyramída je zavŕšením dlhšieho umeleckého procesu. Pôvodne bola, spolu s autorským videom pohľadu na stmievajúcu sa krajinu, prezentovaná na výstave v Krajskej galérii umenia v Zlíne (2014). Až neskôr sa jej idea transformovala do reálnej rozhľadne v skutočnej krajine. Nechce pretvárať prírodu, skôr s ňou vstupuje do nemého dialógu, situuje do nej človeka – pozorovateľa, a v krajine zanecháva kultúrnu stopu.

    Dušan Buran, kurátor Slovenskej národnej galérie

    Art&Antiques

    8.3.2016