ARTIST STATEMENT

“In the work of Demeter there is an intentional deestetization. The process of creation approves itself outwards, too. The theme becomes the imperfection, undesignedness, incorrect resolution. Breath of turpentine, still wet painting suggests the feeling as if the author would be finishing the work even now, during the exhibition. Clear differentiation between the artistic genres (painting, object, installation) is impossible. It is intentionally turbid, furthermore enriched with the model of participative presence of viewer during activation of the work. And not just in the process of movement and cancelling of the obverse and reversal side of work. Author works with cuts, he composites the construction of works from fragments, he perforates the painting and created new rifts through it. The quadratic construction of the frame sometimes supports just small colored map of canvas, which is incorporated into it as “an island”. Another time there is a cut in the canvas to create a view into painting (object) and it becomes the tool to observe the surrounding, it determines our perception.

Second important moment in the work of Demeter (except of the mentioned thematisation of own in-certitude) is the doubt and search of the today’s meaning of painting, the meaning of the term painting. Painting is not something what the viewer looks passively, it’s an object, which defines the view, which is unreachable from one point of view. It’s necessary to go around it. In this process a formal game starts to develop. If the viewer accepts it, he gets into the activating model, he enters in the communication. The main precondition to understand the works is the spontaneity, vividness and finally the joy from formalism, too. “

(extract from the text of Jan Kralovič: “Painting of the impermanence "(Yes No Yes of Frantisek Demeter)

“U Demetera je prítomná zámerná deestetizácia. Proces tvorby sa prejavuje aj navonok, vystupuje na plochu. Témou sa stáva nedokonalosť, neúmyselnosť, chybné rozlíšenie (2014). Závan terpentínu, ešte vlhká maľba (2014) sugeruje pocit akoby autor dokončoval diela ešte aj teraz, počas výstavy. Jednoznačná diferenciácia (2014) medzi umeleckými žánrami (maľba, obraz, objekt, inštalácia) v prípade Demeterovej výstavy nie je možná. Je zámerne zahmlievaná, navyše obohatená aj o model (2014) participatínej účasti diváka na aktivizácii diela. A to nielen v procese posunu a zrušenia averzu a reverzu diela. Autor pracuje s výrezmi, konštrukciu diel skladá z fragmentov, perforuje obraz a vytvára cez neho priehľady. Kvadratická konštrukcia rámu tak niekedy nesie iba malú farebnú mapu plátna, ktorá je do nej začlenená ako „ostrov“. Inokedy je z plátna „vykrojené“, aby sa vytvoril pohľad do obrazu (objektu), a ten sa stáva nástrojom na pozorovanie okolia, vymedzuje naše vnímanie.

Druhým dôležitým momentom v Demeterovej tvorbe (okrem spomenutej tematizácie vlastnej ne-istoty) je spochybňovanie a hľadanie dnešného zmyslu maľby, samotného významu pojmu obraz. Obraz už nie je niečím na čo divák pasívne hľadí, je objektom, ktorý pohľad určuje, ktorý nie je možné obsiahnuť z jedného stanoviska. Je nutné ho obísť, premiesiť. V tomto procese sa začína rozvíjať formálna hra na ktorú, ak divák pristúpi, dostáva sa do aktivizačného modelu, vstupuje do komunikácie. Základný predpoklad (2014) pochopenia diel je aj spontánnosť, sugestívnosť a v konečnom dôsledku aj radosť z formalizmu.”

(úrovok z recenzie Jána Kraloviča:“Obraz nestálosti "(Áno Nie Áno Františka Demetera)

BIOGRAPHY