Arne Glimcher & me

• 

  2 / 3

  THE TOP TEN | 2014

"Veronika Sramaty in her current painter´s series (project) THE TOP TEN focuses on portraiture and self-portraiture with ten great players of the art market according to the magazine Forbes1. The author in her thematic series of gouache paintings reacts to the media value of the information the magazine Forbes provided in March 2012 when they published the list of the ten best art dealers in the form of a picture report. Sramaty in her project THE TOP TEN semantically achieves a visual idiom – using her authorial intervention she created an unreal scenario in the real world, while at the same time the result is not an imagination or a virtual world of gamer´s type. In the series of gouache paintings however, she resigns from pathos of large formats of current art and adheres to the photographic size 3.34 x 4.92 in (8,5 x 12,5 cm). It is very refreshing that her photorealistic painting in the postmedia and postconceptual age once again introduces idea, sketch, counterfeit and manipulated photography to benefit humor. Through this it directly denies the widespread emptiness of meaning in art. At the same time she offers, using her own devices (both painterly and photographic) a dreamy, but also realistic, manipulated view of an artist from Europe, establishing herself in the fast changing rules of the American art market. The key of the ten gouache paintings is that the faboulous amaranth persona of Veronika Sramaty plays friends with Paula Cooper, Barbara Gladstone, Marian Goodman, Dawid Zwirner, Larry Gagosian, Iwan Wirth, Arne Glimcher, Matthew Marks, Dominique Levy & Robert Mnuchin and William Acquavella in the center of jet-set parties, where she replaces the real friends and becomes their substitute using explicit irony. This implies artist’s nostalgy for possible meetings or even better for literally being-in-touch with THE TOP TEN. Artist Sramaty plays upon interpretations of that kind. This playful streak is an additional basic quality of her artwork. As Johan Huizinga wrote, play does not constitute actual life. It has time and space of its own that disable the rules of ordinary life2. Veronika Sramaty presents herself in the gouache paintings as a friend of the individual people involved in beneficent brunches, exhibit openings, afterparties, and staged formal photographs of gallerists – simply in spaces where the art is not created but rather distributed. Since 2005 Veronika Sramaty uses exchange and barter as a way of collection building in the series of gauche paintings Barter Collection (barter of works among artists) and since 2010 in a series of gauche paintings Expanding Collection (barter between her and state and private collecting institutions). All ten gauche paintings will become part of the collections of the individual top ten art dealers including this catalogue, and this is to complete the entire idea of the project THE TOP TEN. Despite the hyperbole which is part of THE TOP TEN idea, Sramaty delicately models the painterly form of the gouache paintings by layers. She does not omit any reflections and nuances of the photographic original. Therefore the resulting work is convincing and for a less subversive viewer could perhaps come across as neutral. In order to fulfill her authorial input, it is important for her to transform the concept into the language of the classical medium and obsessively execute the painting. The artistic approach of the author therefore does not begin and end with the idea. Her work with the classical painting, until now used mostly for joy, is for the author a great part of her authorial statement. Based on a photographic original she brings back the painterly technique on paper to the tense moment of the capturing of a banal fleeting moment. This strenghtens the realistic motive of the representation and the factuality of the theme. She has a sensitivity for her chosen medium which reveals a personal and emotional connection to this subject matter – expressing an emotive condition from the perspective of one who doesn´t belong to the world recorded and communicated in her current artwork." ------------------------------------------------------------------------------------------- From the essay The Top Ten Story by Ivana Moncolova ------------------------------------------------------------------------------------------- / SK ------------------------------------------------------------------------------------------- Citované z eseje The Top Ten Story Ivany Moncoľovej: ------------------------------------------------------------------------------------------- "Veronika Šramaty sa v aktuálnom maliarskom cykle (projekte) THE TOP TEN venuje portrétnemu a zároveň autoportrétnemu spodobeniu s desiatimi veľkými hráčmi na trhu s umením podľa časopisu Forbes1. Autorka vo svojej tematickej sérii gvašov reaguje na mediálnu hodnotu informácie časopisu Forbes z marca 2012, ktorý zverejnil rebríček 10-tich naj obchodníkov s umením v obrazovej reportáži. Sramaty vo svojom projekte THE TOP TEN významovo dosahuje vizuálny idiom – autorským zásahom skomponovala nereálny scenár v realistickom svete, pričom výsledok nie je imaginácia alebo virtuálny svet hráčskeho typu. V sérii gvašov však rezignuje na pátos veľkých formátov súčasného umenia a ostáva verná fotografickej veľkosti 3.34 x 4.92 in (8,5 x 12,5 cm). Je veľmi osviežujúce, že jej fotorealistická maľba v postmediálnej a post- konceptuálnej dobe znova vnáša do významovéhocentra nápad, skeč, podvrh a manipulovanú fotografiu v prospech humoru, a tak priamo popiera všade rozšírené významové vyprázdnenie v umení. Zároveň ponúka vlastnými (maliarskymi a fotografickými) prostriedkami vybudovaný snový, ale aj reálny manipulovaný pohľad umelca z Európy, etablujúceho sa do rýchlo sa meniacich pravidiel amerického trhu s umením. Významovým kľučom ku gvašom je, že báječná a ľúbezná osobnosť Veroniky Šramaty sa hrá na priateľstvo s Paulou Cooper, Barbarou Gladstone, Marianou Goodman, Davidom Zwirner, Larrym Gagosianom, Iwanom Wirthom. Arnem Glimcherom, Matthewom Marksom, Domique Levy & Roberom Mnuchinom, Wiliamom Acquavellom v centre jet-set party, kde nahrádza reálnych priateľov a so zreteľnou iróniou vkladá namiesto nich seba. To implikuje autorskú nostalgiu možných stretnutí alebo lepšie povedané doslovne bytie v kontakte/v dotyku s TOP 10-TIMI. Umelkyňa Šramaty sa vedome hrá s interpretáciami tohto druhu. Tento hravý odtieň je ďalšou základnou kvalitou jej diel. Ako píše Johan Huizinga, hra nepredstavuje skutočný život. Tá má čas a svoj vlastný priestor, ktorý znemožňuje pravidlá bežného života2. Veronika Šramaty vystupuje na gvašoch ako priateľka jednotlivých aktérov na benefičných brunchoch, vernisážach, afterparties, na inscenovaných reprezentatívnych fotografiách galleristov, skrátka v priestoroch, kde sa umenie netvorí, ale distribuuje. Výmenným obchodom a bartrom ako spôsobom budovania zbierky sa Veronika Šramaty zaoberá od roku 2005 v sérii gvašov Barter Collection (barter diel medzi umelcami navzájom) a od roku 2010 v sérii gvašov Expanding Collection (barter diel medzi ňou a zberateľskými štátnymi, súkromnými, mestskými inštitúciami). Všetkých 10 gvašov zo série THE TOP TEN sa stane súčasťou zbierky jednotlivých The Top Ten Art Dealers vrátane tohto katalógu, čo je úplným zavŕšením idey projektu THE TOP TEN. Napriek nadsázke, ktorá je do idey THE TOP TEN vložená, Šramaty precízne modeluje maliarsku formu gvašu po vrstvách. Nevynecháva žiadne odlesky a nuansy fotografickej predlohy, preto výsledné dielo pôsobí presvedčivo a na málo subverzívneho diváka možno neutrálne. Pre naplnenie jej autorského vstupu je pre ňu dôležité pretransformovať koncept do jazyka klasického média a až obsedantné vypracovanie maliarskeho diela. Umelecký prístup autorky sa teda nezačína a nekončí pri nápade. Jej práca s klasickou maľbou doteraz používanou najmä z pasie, je pre autorku silnou súčasťou autorskej výpovede. Na základe fotografickej predlohy vracia maliarsku techniku na papieri k momentu napätia zachytenia banálneho/chvíľkového momentu, to zosilňuje realistický motív zobrazenia a vecnosť témy. Má citlivosť pre výber média, tá prezrádza osobné a emocionálne spojenie k námetu – vyjadrujúce emotívny stav z perspektívy toho, kto nepatrí do sveta zaznamenaného a komunikovaného v jej aktuálnom diele."