ARTIST PROFILE

Lucia Hornakova Cernayova

  • Slovakia (b. 1983 in Nové zámky)
  • Currently in Trenčín, Slovakia.
  • Prostredníctvom sympózia HALA sa snažím prezentovať súčasnú mladú výtvarnú tvorbu verejnosti, vytvoriť špecifický priestor pre tvorbu súčasného výtvarného umenia.

REPRESENTATION

Untitled

Untitled

  • 2016
  • stickers

  • Opis obce od obyvateľky Ludmily Jolly/ City's desription of Ludmila Jolly

  • 25 20sds
  • 27 20sds
  • Ludmila 20joly
  • HLADINA 1 - thumbnail HLADINA 2 - thumbnail Water level/Nimnica - thumbnail Ľudmila Joly/Nimnica - thumbnail Michal Furdzo - thumbnail Strom_Dom_Strom - thumbnail  Football playground - thumbnail Untitled - thumbnail Untitled - thumbnail

    9 / 9

    Tree_House_Tree | 2014 - 2016

"In the installation she creates virtual mental maps of non-existent countries using a collective memory of people (photographs, texts, videos).The important part is cooperation with some former inhabitants of the land which is currently under the surface of the reservoir Nosice. For a long time, the author has had an interest in areas and villages that had to be evacuated and abandoned because of building dams on rivers. She reflects on the existential questions like: how does it feel to see our home being pulled down? She is interested in the fates of people that can happen anywhere, not only in Nosice and in Slovakia, and that can be influenced by both human or nature. She sees the water surface as a symbolic division in time between what exists now and what existed before. The author reacts to problems of Slovak agriculture and sentimental approach to planting. She notices neglected orchards between Stupava and Lamač, gradually becoming shopping centres or exclusive land for building new houses of Bratislava’s satellites. This process seems irreversible, harms natural biotopes and carelessly bites off the original land for the sake of financial developers who devour it like predators."Janečková "V inštalácii vytvára virtuálne mentálne mapy neexistujúcich krajín prostredníctvom kolektívnej pamäte obyvateľov (fotografie,texty, videá). Dôležitým prvkom je spolupráca s niekoľkými bývalými obyvateľmi miest v súčasnosti zatopených pod hladinou vodnej nádrže Nosice. Autorka tematizuje v projekte svoj dlhodobý záujem o oblasti, obce a dediny, ktoré museli byť pri stavbách priehrad na riekach presídlené a opustené. Uvažuje nad bytostnými otázkami typu - aký je to pocit vidieť búrať svoj vlastný dom? Zaujíma sa o osudy ľudí, ktoré sa môžu odohrávať kdekoľvek, a to nielen v Nosiciach a na Slovensku, či už vplyvmi človeka alebo prírodných živlov. Hladinu v tomto projekte vníma aj symbolicky ako deliacu plochu v čase - medzi tým čo je a čo bolo. Autorka reaguje na problémy slovenského poľnohospodárstva a sentimentálny vzťah k sadeniu, všíma si neudržiavané a chátrajúce sady medzi Stupavou a Lamačom, ktoré sa postupne menia buď na nákupné centrá alebo luxusné pozemky pre výstavbu nových rodinných domov v satelitných obciach Bratislavy. Tento vývin sa javí ako nezvratný, narúša prirodzené biotopy a neľútostne pohlcuje pôvodnú krajinu v prospech finančných developerov, ktorí ju požierajú ako novodobí predátori."Janečková